Filip Švantner | Články / Reporty | 17.10.2013
O tom, že novinka Chelsea Wolfe Pain Is Beauty je fenomenálna, ste sa už zrejme mali možnosť presvedčiť na vlastnej koži. Chelsea dodala skladbám nesúcim sa v komornom neo-folkovom duchu úplne nový rozmer, zhustila aranžmán, „pritvrdila“, zaexperimentovala a pohrala sa so žánrami, okolo ktorých doteraz chodila len po špičkách. A tak sme sa dočkali laškovania s elektronikou a dronom s ľahkou vôňou temného krautrocku.
Bolo mi jasné, že Chelsea Wolfe bude znieť v živom prevedení (so sprievodnou kapelou) omnoho viac „heavy“, ale že dostanem až taký emociálny výprask, som nečakal. Od prvých tónov Feral Love som stál v nemom úžase a zobal každé slovo, ktoré temná divožienka s neprítomným pohľadom zo seba vylúdila, v niektorých momentoch sa do toho muzikanti seriózne opreli a nešetrili nič navôkol. Oporným bodom setlistu bola samozrejme novinka, ktorú Chelsea predstavila v plnej kráse a zahrala z nej väčšinu skladieb. A ako zneli? Skelet bol asi takýto: jednotlivé rozvíjanie jednoduchých momentov, stupňovanie ad absurdum a citové explózie v závere každej kompozície. Bolo úplne jedno, akú pieseň Chelsea zvolila. Či šlo o okultný popík Mer, minimalistické a hravé namotávanie We Hit a Wall, triphopovú House of Metal alebo senzitívnu žmýkačku Reins s neuveriteľným vyvrcholením, formulka bola vždy rovnaká. Odzbrojiť diváka. Musím povedať, že temná, ale láskavá bohyňa Chelsea Wolfe so svojimi chlapcami v čiernom túto úlohu splnili.
Apropo, „sprievodná“ kapela. Chlapci sa zjavne zhliadli v známych veličinách, čo tentokrát kvitujem s veľkou vďakou, keďže miestami mi ich performance a celková atmosféra pripomenula priekopnícke spolky. Príklad? Swans! Nie, nepadol som na hlavu. Noiseové zábavky na konci setu, ktoré mávnutím ruky zrušil kapelník Ben Chisholm silne korešpondovala s Girovým obľúbeneným extempore. A Chelsea? To je mladšia a temnejšia verzia Jarboe s obľubou v čiernej mágii.
Russian Circles... Táto kapela bola v dobe vydania Enter úplným zjavením. Po čase si však všetci uvedomili, že ide „len“ o inštrumentálny metal mixnutý post-rockom. O veľmi solídny a naživo perfektne zahraný inštrumentálny metal. Enter milujem a pred koncertom som si skromne povedal, že by mi stačilo vidieť naživo Carpe a odchádzal by som úplne spokojný.
Prvý poznatok: Tvrdšie a metalovejšie skladby fungovali na koncerte omnoho lepšie. A v citových postrockových lamentáciách to bola remeselne výborne zvládnutá bombastická nuda. Po vystúpení Chelsea Wolfe inštrumentálne trio jednoducho nemalo na to predviesť nám ani zlomok toho širokého spektra pocitov, ktoré do nás natlačila mladá pesničkárka. Škoda, že všetka munícia kapely sa mi zdala byť minutá už po prvých troch skladbách, z ktorých bolo možné spoznať kompletný hudobný fundament. Každopádne Carpe zaznela, takže som bol aj napriek všetkým neduhom, ktoré sprevádzajú produkciu tejto kapely, spokojný. Spolu s 309 a Memorial, skladbou z nového albumu, v ktorej spieva Chelsea Wolfe, sa jednalo o vrchol koncertu Russian Circles. Inými slovami. Metloši tentokrát dostali výprask od krehkej pesničkárky.
Russian Circles (usa) + Chelsea Wolfe (usa)
12. 10. 2013, MeetFactory, Praha
foto © Andrea Petrovičová
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...
Václav Valtr 28.10.2024
„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.
Veronika Tichá 27.10.2024
Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.