Matej Kráľ | Články / Recenze | 21.12.2020
V roku 2012, keď Woodkid vymetal nielen slovenské a české festivaly, skutočne ležala multitalentovanému Francúzovi indie scéna pri kolenách. Tajomný zvuk s industriálnymi prvkami a zastreným vokálom sa na stageoch vynímal v epickom zborovom či orchestrálnom prevedení, v ktorom sa jagavo ligotali oceňované hity Run Boy Run či Iron.
Tých, čo si na tie časy pamätajú, určite potešila predzvesť nového albumu v podobe sľubnej ochutnávky Goliath. Roztrúsené rytmické prvky, apokalyptické synthy, minimalistické klavírne kilá, zakrádajúci sa vokál a atmosféru umocňujúce sláky zdá sa pokračujú presne v tej istej art-folkovej rovine, v ktorej zastal predchádzajúci počin The Golden Age. Po ideovej stránke je skladba, ale čiastočne aj celý album rozvinutím oného prastarého naratívu, že aj malý jednotlivec môže zviesť boj proti obrovi.
Problém je, že hudobnú rovinu Yoann Lemonine, okrem iného režisér hviezdnych hudobných klipov a šikovný grafický dizajnér obohatil oproti predchádzajúcej nahrávke len minimálne. Zvukový posun či osviežujúci muzikantský prvok sa v nej hľadá ťažko. Vďaka povznášajúcim zborovým pochodom sú ešte relatívne zaujímavé skladby Reactor a Minus Sixty One, inak sa všetko lepí na seba v nepreniknuteľnej šedej. Iste, nostalgický spôsob, akým sa Woodkid pohybuje na hranici minimalistickej rytmiky, symfónie a temnoty je pôsobivý, no žiaľ, je stále rovnaký. Po určitom čase v sebe utápa aj inak pekné refrénové motívy, aké sa objavia v skladbách In Your Likeness, Pale Yellow a Enemy. Na druhej strane, všetko je trošku komplikovanejšie a album chce byť komplexnejším dielom odrážajúcim umeleckú multivalenciu autora.
S16 je totiž fiktívny minerálny prvok, ktorý má ľudstvo navrátiť ku koreňom, S16 je adaptívnym riešením budúcnosti. Konceptuálne zaobalených jedenásť skladieb predstavuje angažovanú víziu apelujúcu na dôležitosť zodpovednosti každého jednotlivca, na toxicitu v podobe nebezpečne nákazlivej efektivity industriálnej manufaktúry a na enviromentálnu ignoranciu. Ako vziať veci do vlastných rúk, ako pristupovať k materiálnu, k udržateľnosti? Viac (ne)napovie tajomná stránka adaptiveminerals.com, ktorá sa objavila v dobe vydania albumu.
Majte na pamäti, že Woodkid počuje farby a vidí tóny, a to doslova. Skúsené kameramanské oko mu umožňuje nevídaným spôsobom prepájať obraz a zvuk, preto nadobúda jeho tvorba efekt najmä pri kombinácii týchto rovín, a pri oboch je potrebné dbať na kvalitu. Odporúčam napríklad video k skladbe Goliath. Enormné kolosy sveta sú niekedy bližšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Woodkid – S16 (Island, 2020)
Fb interpreta
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.