Moderat: nechať sa omývať prúdom elektronických vĺn

No prosím. Páni z Moderatu po dlhej odmlke spojili svoje sily do albumu, ktorému je sťažka niečo vytknúť. Uletené a uštipačné formy elektra Modeselektoru (Gerdon Bronsert a Sebastian Szary) nemali nikdy tendenciu podliehať manierom či trendom a mladší Sasha Ring (Apparat) si naposledy zmeral sily v scénickom hudobnom pokuse so samotným Levom Tolstým. Experimentom bol i prvý album Moderat (2009), ktorý bol však silným výkopom naslepo, priamym zásahom rovno do ksichtu a vyjašením sa na spoločnom elektronickom poli. Dravé až agresívne podmanivé beaty a drzá energickosť tohto počinu dodnes zdobí mnohé mp3 prehrávače a ani ja som nikdy nemala žalúdok sa ho zbaviť.

Pozornosť s akou pristupovali k hudobnému materiálu na novinke však v mnohom premohla ich intuitívne spoločné začiatky. Vymaznané melódie sa s číro zastrenými beatmi držia v neustálom plastickom spojení, ktoré prekvapuje i mrazí zároveň. Sashov vokál sa pohybuje neohrozene v profesionálnej rovine a atmosféra albumu ma blízko ku katarzným stavom. Napätie plynúce z nutkania nechať nohám voľný priebeh v dunivých rytmoch a z potreby zavrieť oči a nechať sa omývať prúdom elektronických vĺn prichádza konštantne v každej skladbe. Hudba, ktorá nepotrebuje vizuál, to je ono. Alebo tiež priliehavá na akýkoľvek objekt, na ktorý práve hľadíte.

Nie je potrebné pri počúvaní desiatich skladieb prekliknúť ani jednu, pretože i kratučké interlúdiá (The Mark, Clouded), čoby vystrihnuté z obrázka Burialových hlbokých chmár, majú nosnú hodnotu. Azda len pseudomoderná Gita narúša ľahkosť a prirodzený rast skladieb. Nie je potrebný žiaden filozofický manuál na to, aby ste ich pochopili a pri tom v ich jednoduchosti tkvie rovnako ich zložitosť.

Máloktorý beatmejker totiž dokáže vytvoriť v desaťminútovej skladbe založenej na dvoch- troch motívoch bezodné žriedlo neustále vyvierajúcich zvukov. Tak je tomu v skromnej Milk, ktorá počínajúc basovým úvodom, cez nasledujúci šmatlavý rytmus, až po neskrotný noiseový záver rastie tak nebadane, že jej časový interval stráca na relevancii. Po miernom otrase v hrudnom koši ju nasleduje čarovná Therapy s účinkom podobným antidepresívam. Nečakajte však v žiadnom prípade a v nijakom tracku vysmiate hopsačky.

Všetka neohraničená energia plynie z blažených návratov k houseovým a dubovým rytmom s pridanou hodnotou neprehliadnuteľného rukopisu, sršiacemu z týchto pánov na sto honov. I tak sa dá vysvetliť dokonalá previazanosť a zároveň individuálna sila každej skladby. Bezočivé beaty Modeselektora sú zviazané s Apparatovou zadumanosťou v Let It In The Light a Damage Done do osobitej podoby vzdušných elektronických balád s tendenciou držať vás vo výšinách i dlho po vypočutí.

Moderat vzletne prechádza ponad všetky žánrové nadávky a tendenčné, prevažne prízemné (rozumej zemité) a umelohmotné formy elektroniky. Tak.

Vždy rada pochválim to, čo je dobré a mám radosť z radosti, no v prípade tohto albumu je to nosenie dreva do hory. Najviac sa mi páči, že z niekoľkoročnej pauzy vyplnenej rodinnými prírastkami a profesijnými úspechmi nevznikla len nejaká postmoderná náplasť na oko, ale dielo, ktoré má jasný znak prepracovanosti a skromnosti. Nerozdrapuje sa a laškovanie s dubstepom prenecháva amatérom. Cover albumu tvorí muž nejasne manipulujúci s maskou inej tváre. Nie je isté, či sa ju snaží zložiť, alebo nasadiť. A je to aj úplne jedno, keďže mnohotvárnosť v tomto prípade priniesla (dúfajme) len zlomok z toho, čo ešte v Moderate drieme.