The Atavists + Even Flow + Ѱ/4, 7.10.2023, Boss Bar, Poděbrady

Koncert královehradeckých The Atavists v Poděbradoch som sa rozhodla využiť ako príležitosť preskúmať lokálne undergroundové pomery svojho nového bydliska. The Atavists nie sú úplne, vlastne vôbec undergroundová kapela, ale mali hrať v miestnom punkovom podniku Boss Bar, to som si nemohla nechať ujsť.

Hlúčik fajčiacich čiernoodencov pred zamrežovanými mohutnými dverami prezradil, že som na mieste. Je niečo po siedmej, avizovaný čas začiatku akcie, klub však pomerne prázdny. Prešla som si všetky miestnôstky a zákutia. Atmosféra zachovaná minimálne dvadsať rokov, všade nálepky ako “náckům nenalejváme!”, nábytok už čo to zažil, oprýskané steny, dostatok fotbálkov a biliardových stolov, presne typ klubu, na ktorom som bola na strednej škole odchovaná, hneď som sa cítila ako doma. Pýtam sa, kedy začne koncert? Mladá usmievavá barmanka odvetí, že netuší, iná slečna pri bare mi vysvetlí, že sobotu “chodí lidi dýl”, až kolem 10-11, do čoho dramaticky vyfúkne dym z elektronickej cigarety jej kamarátka.

V miestnosti s pódiom nájdem členov kapiel diskutujúc o tom, že v Česku o gitarovú muziku nie je záujem. V zahraničí je to vraj úplne inde. “Na čo sem chodia obvykle ľudia?” Vraj tu fičí hlavne drum’n’bass, trap aka “utrápený rap”, z gitaroviek jedine tvrdý punk, sem tam skačko.

Začína prvá kapela, Even Flow. Cover band hitov z deväťdesiatok, nerozumiem, prečo ľudia zakladajú cover bandy, ale priznám sa, že zaspievať si On a Plain od Nirvany a Under the Bridge od Red Hot Chilli Peppers som si fakt užila, všetky texty prichádzaju na jazyk automaticky, usmievam sa. Zvuk, jak by sa dalo očakávať na malý sál, odhlučnený len obalmi od vajíčok. Malinké pódium, o speváka som sa miestami bála, jak skákal v zápale vystúpenia až veľmi tesne u hrany. Hovorila som si podľa názvu, určite zahrajú Even Flow od Pearl Jam, zahrali. Na podivenie speváka, že tu nie je moc ľudí, niekto úprimne zakričal - moc drahý! 250 Kč je asi na miestne pomery neslušné vstupné. Hudba však ľudí postupne prilákala.

Už zvukovka The Atavists bola spektákl:
“Zapni ten mikrofon!”
"Je zaplej!”
“Tak jak to že tě neslyšim?”
“Asi je vodpálenej.”
“No jo.”
“Já zas tak moc nezpívám, v pohodě...”

Kdejaká profi kapela by si trhala vlasy, ale The Atavists sa nenechali odradit, situáciu brali s humorom, prišlo mi, že ich tento punk dokonca určitým spôsobom baví. Zrejme vďaka skúsenostiam vyladili zvuk v rámci možností fakt úctyhodne, ktovie, či táto miestnosť kedy zažila lepší. Typ muziky a šouky fungoval, ľudia sa bavili, aj pokusy o pogo prebehli. Gitarista a spevák Adam si dával slušné shredíky, dlhé hodiny strávené cvičením šli poznať. Obecenstvo zhustlo a bolo vskutku rôznorodé, od starších rockerov cez mladých skejťákov, po skupinku, čo akoby práve opustila firemný večierok. Na záver jaksapatrí rozbil nechtiac poger pohár s pivom, ostatní pogeri spolupatrične pomohli odkopnúť črepy do rohu. Amen.

Je skoro polnoc a začína Psí čtvrť aka Ѱ/4, zostalo už len pár preživších a verných fanúšikov. Speváčka Pavlína oblečená v krásnom kroji so slušivým venčekom na hlave na prvý pohľad pôsobiaca veľmi nežne nasadila tmavé slnečné okuliare a s prekvapivým chrapákom kričala o sklamaní. Vnímam odkazy a inšpirácie temného českého undergroundu.

Odchádzam plná až hrabalovských zážitkov, ten tu kúsok v Kersku obýval svoju legendárnu chalupu. Lúči sa so mnou slepý a hluchý psík s hlavou stále naklonenou mierne do boku.