Africký Hollywood dorazí do Bytče

Hviezdne noci začínali v Bytči ako filmový festival. Najväčšiu časť programu dnes už multižánrového festivalu stále tvoria filmy. Ak chcete v lete zažiť niečo skutočne výnimočné, na Hviezdnych nociach ste správne. Koncept Hviezdnych nocí je totiž: žiadna honba za tuctovými titulmi, ale poctivé dolovanie v najskrytejších zákutiach smerujúce k objavovaniu nečakaných drahokamov. Zabudnite na "dobrý vkus" a otvorte svoje filmové srdce novým zážitkom.

Úplnou novinkou na treťom ročníku festivalu bude sekcia nazvaná ACTION!. Predstavia sa v nej diela filmárov, ktoré na prvý pohľad spadajú do škatuľky brak (žáner akčný film a horor). Ako sľubujú organizátori, pri bližšom preskúmaní však zistíte, že ide o nápadité diela, ktoré majú v sebe navyše iskru pravého filmárskeho zápalu. Pôjde najmä o filmy, ktoré vznikli v úplne nízkonákladových podmienkach, čo však nezabránilo autorom v tvorivom rozlete. Naopak, ich dielam to ešte prospelo. Ťahákom sekcie by totiž mali byť filmy z ugandského Wakaliwoodu – afrického Hollywoodu.

O filmoch z Wakaliwoodu ste mohli počuť/čítať už dávnejšie. Ale napadlo vám niekedy, že by ich bolo možné raz premietať na festivale na Slovensku? Tvorba z Wakaliwoodu sa vymyká všetkému, čo ste doteraz mohli vidieť. Prvá reakcia publika je niečo na hranici šoku a opovrhnutia. Keď si však človek tieto filmy pozrie celé, zistí, že sa podaril obyvateľom slamu Wakaliga v hlavnom meste Ugandy husársky kúsok – nakrútili nápadité filmy s nulovým rozpočtom, ktoré nie sú zviazané nijakými pravidlami, cenzúrou ani tlakom trhu.

"Po pár mesiacoch kontaktovania rôznych kaskadérov a hercov z Ugandy na Facebooku sme sa dostali až k šéfovi celého štúdia - africkému Tarantinovi, Isaacovi G.G. Nabwana, ktorý bol nadšený, že chceme ich filmy premietať a momentálne máme už kópie bezpečne v Bytči," hovorí riaditeľ festivalu Peter Gärtner.

Príbeh filmov z Wakaliwoodu sa začal písať v roku 2010, keď vznikol ich prvý film Who killed Captain Alex?, ktorý sa stal v miestnom slame senzáciou. Ak by sme chceli opísať ako film vyzerá, bude to len ťažko možné. Ide o niečo ako skríženie Ramba, filmov Buda Spencera/Terence Hilla, kung-fu filmov a sebareflexívnych diel Jeana-Luca Godarda. Filmy majú v sebe zároveň hlboký sociálny kontext, pretože sú zasadené do krutých reálií ugandských slamov. Čo je na nich však najlepšie, je nadšenecký prístup.

Tvorcovia nemajú patričné filmové vzdelanie, techniku či rekvizity. Všetko si svojpomocne vyrábajú. Zbrane si lepia z inštalatérskych trubiek a hrncov, náboje si strúhajú z dreva, postprodukčné digitálne efekty sú tie najlacnejšie aké si viete predstaviť. Nikoho netrápia technické nedostatky, filmy sú ozvučené na kolene a čerešničkou je komentátor, ktorý komentuje celý dej filmu, imituje postavy na plátne a všetko prekladá nákazlivým hurónskym smiechom. Radosť z tvorby filmu nebola nikdy čírejšia - my sa o jej výsledkoch v podobe wakaliwoodskych trhákov budeme môcť presvedčiť v Bytči na festivale Hviezdne noci.