Foto: Zuzana Valešová | Galerie | 10.04.2024
Začiatok apríla, teplota ako v júli, s atmosférou síce totálne neadekvátnou ročnému obdobiu, ale bezpochyby príjemnou, sa prepletám súmračným Kolínom. S troškou fantázie pôsobí ako Manchester, kde som síce nikdy nebola, ale mám na sebe tričko Joy Division, takže skoro. A k tomu ten „s týmto svetom je niečo špatne” pocit. V rámci skúmania alternatívnej scény na východ od Prahy mierim do klubu Bar pod hodinama a mám len mlhavú predstavu o tom, čo ma čaká.
Víta ma avantgardný industrial/kraut/noise jazz projekt Surfin' Bazooka s exkluzívnym hosťom Williamom Kopeckym, Američanom žijúcim vo Francúzsku, na basgitare. Deň predtým zahájil výstavu svojich koláží v Brne a rovno si struhol s „bazukou“ trojdňové turné. Hral neotrelým spôsobom na bezpražcovú basu, pričom striedal klasický slák a e-bow. Tým krásne doplnil dvojicu hrajúcu podobne nekonvenčne na saxofón a synťáky, krabičky, theremin. Set tvorila polhodinová improvizácia, ktorej predchádzali vraj akurát dve skúšky, múza divoko prehovárala priamo na scéne. Do tanečnejšej nálady publikum následne vzala do žánru psychedelických šesťdesiatok štylizovaná miestna kolínska kapela Ksanax & the Spicy Lords.
A potom prišla vskutku nečakaná iniciácia vo forme mladej trojice z Brna menom Hotel Krása. Šílený free jazz/noise core ma oslovil niekde na úrovni drene duše. Rozbúchalo sa mi srdce a zrýchlil dych a bolo mi jasné, že práve zažívam radikálne rozšírenie obzorov do miest, o ktorých som nevedela, že k nim mám prístup. Nepreháňam. Saxofonista zvíjajúci sa na zemi v tranze, gitarista glitchujúci noisujúci, miestami kričiaci a bubeník naprosto zbesilý a nespútaný. Neotesaný drahokam. Predpokladám a dúfam, že o týchto mládencoch, či už osobitne alebo spolu, budeme čím ďalej tým viac počuť, ich ponor do hudby bol živočíšny a absolútny.
Vystúpenie Bambulkyne dobrodružstvá sú na osobitný odstavec. Ty si ich ešte nevidela? Tajomný spiklenecký úsmev, tak na toto rozhodne nezabudneš, počujem už tak od desiateho človeka. Zhasnú svetlá a začne hrať rozprávková znelka. Z bekstejdžu naskáču štyria dospelí chlapi oblečení v pestrofarebných teplákovkách s anténkami na hlave ako teletubbies, vysmiati od ucha k uchu. Nadšene tancujú a poskakujú. Vzápätí sa chopia nástrojov a veselá detská pesnička je spolu s publikom v mžiku zvalcovaná extrémnym grindocorovým revom a hlukom.
Performance sa stupňuje, jak kapela zhadzuje vrstvy oblečenia cez fáze ženských šiat či baletkovskej sukničky až po úplnú nahotu v prípade speváka, ostatní ostávajú len v blyštivých tangách, ktoré „nechávajú len málo priestoru pre predstavivosť“. Možno som len mimo kruhy, kde to je bežné, ale doteraz som nevidela nikoho používať na generovanie zvuku penis, vynaliezavo pripojeným na kontaktný mikrofon, ďalšia iniciácia večera.
Dozvedám sa, že to, čo vidím, sú hodné bambulky. Oblievanie čerstvým močom a hádzanie extrekementami už zo svojho repertoáru vynechávajú. Jasné, Bambulky sú kontroverzné, bizarné, šokujúce, telesné, bez problémov pohoršujúce, ale sú samoúčelné? Niečo mi vraví, že za tou šarádou je akási správa. Pre predstavivosť je síce priestoru málo, ale naopak dosť pre sebareflexiu. Čo so mnou robí dívať sa na nahých ľudí, čo sa potia v plnom sústredení hrajúc zložitú rýchlu muziku? Mám pocit silnejšej pozície? Ten vzápätí rozbíja spevák, keď sa zúrivo vrhne do davu. Môžeš byť oblečený, ale tvoja komfortná zóna je aj tak ohrozená. Prečo si ju tak urputne bránim? Nebudem sa cítiť náhodou oveľa voľnejšie, keď ju proste a jednoducho odhodím ako šaty? Extatické úsmevy členov kapely to totiž napovedajú. Hovoria: „Ja som slobodný a vaše predsudky mi to rozhodne neprekazia, práve naopak, zdôraznia kontrast mojej slobody a vašej kazajky.“
Ku koncu však spevák prezradí, že vidíme jeden z posledných koncertov v aktuálnej zostave, on totiž končí z dôvodu vyhorenia. „Vy v té Praze jste všichni vyhořelí,“ ozýva sa smutne trefné konštatovanie. Takže, keď chcete vidieť Bambulky, máte už len pár príležitostí.
Samuel Alexander 21.11.2024
Postpunková cumgirl8 sa vrátila do Holandska ako skupina, ktorej treba venovať pozornosť.
Zuzana Valešová 21.11.2024
Jeden klavír uprostred pódia rozlievajúci sa do celého priestoru Rudolfína.
Adéla Michalčíková 21.11.2024
Milovat s hudbou.
Jaromír Krátký 20.11.2024
Kostel je kostel. Má svoje akustická specifika, která jsou pro lidi jako Ivy Z nebo Tomáš J. holý jako stvořená.
Mária Karľaková 20.11.2024
Zatvoriť oči. Ponoriť sa hlbšie.
Mária Karľaková 20.11.2024
Denis ma krásne sáčko a každý tón na duši bolí. Viktor Ori pokrstil svoj sólový album
Tomáš Gajdičiar 19.11.2024
Inštrumentál, ktorý zachránil večer poznačený zrušenými koncertami.
Jan Svora 19.11.2024
Blues Alive - tři dny nabité spoustou skvělé hudby.
Jakub Václavek 19.11.2024
Minikoncert britských Ist Ist v pražském Klubu Varšava.
Filip Taufer 19.11.2024
Tři sonické meditace v Atriu Žižkov.