redakce | Zprávy | 21.03.2023
Rok po tracku Coexist vydává slovenská kapela Shallov skladbu Refrain. Dvě desetiminutové kompozice fungují jako jedno ucelené audiovizuální dílo a vychází spolu i na desetipalcovém vinylu u vydavatelství Weltschmerzen. Podívejte se na premiéru nového klipu, kterou doprovází rozhovor s tvůrci.
Refrain je „introspektivní cestou, vedoucí k rozkladu individualistického prožívání lidské zkušenosti“. Co si pod tím mám představit? Jak se díváte na člověka obecně?
Viktor: To, čo sme chceli komunikovať, sme sa snažili zhrnúť a čo najjasnejšie sformulovať v spoločnej anotácii. Čím hlbšie analyzujeme svoje vnútro, tým jasnejšie je, že individualizmus nestačí. Nechceme však nikomu vnútiť akékoľvek predstavy, je to stále len umenie. Dôležité je, aby sme sa zhodli na tom, že potrebujeme ísť politicky doľava a to veľmi ďaleko. A tá cesta zahŕňa obrovské množstvo tém, ktorým sa potrebujeme venovať. Aj týkajúc sa človeka máme viac otázok než odpovedí a to je dobré.
Klip k songu Refrain dělal intermediální umělec Jakub Užovič, který má přesahy do sochařství, objektových instalací nebo performancí obecně. Proč jste oslovili jeho a jak moc měl volnou ruku?
Viktor: Bratislava je malá, s Jakom sme sa už roky vídali, ale nepoznali sme sa. Zhruba pred rokom som videl jeho prácu na výstave, kde sa premietal záznam jeho performance Mathereal a cítil som tam prepojenie v myšlienkach a v estetike. Nemal som jasnú predstavu, ale dávalo mi to istým spôsobom zmysel a to mi v tej chvíli stačilo. Ja som chcel použiť alebo rozšíriť práve tú prácu, ktorú som videl. Keďže skladba nebola vtedy ešte nahratá a jej text bol na každom koncerte o niečom inom, nevedel som predložiť nič, a tým pádom sme na prvom stretnutí rozoberali ideológiu, umenie, filozofiu, depresie, problémy a ešte také tie úplne bežné věci, aké človek rieši pri káve. O pár mesiacov som mu začal posielať nejaké verzie hudby a on mi oznámil, že nič recyklovať nebude a že to bude úplne nová práca. Ja som od toho momentu už o ničom nerozhodoval, mal som na starosti rozpočet, priestor, oslovil som kameramana Mareka Moučku, ale celý kreatívny proces šiel mimo mňa. Pačila sa mi predstava, že to je absolútne autonómna práca, do ktorej vôbec nezasahujem, dokonca som video videl len týždeň pred premiérou.
Jak to vidí Jakub?
Jakub: Keď ma Viktor oslovil, s radosťou som sa do projektu zapojil, pretože som to vnímal ako zaujímavú príležitosť. Tvorbe klipu som sa nikdy pred tým nevenoval, ani ma konvenčné videoklipy nijak nelákali. Ponuku som neodmietol aj preto, lebo mi od začiatku veril, nechal mi tak plnú kontrolu nad realizáciou. Unikátny charakter piesne mal vplyv na tvorbu nekonvenčných vizuálov, ktoré sa stali kľúčovým prvkom videoklipu. Snažil som sa formovať naratív, ktorý vznikol na základe našich rozhovorov týkajúcich sa tela a telesnosti. Prezentáciu témy som riešil cez ikonické obrazové prvky a práve performatívno-tanečnou hrou. Aby som túto časť klipu zrealizoval, hľadal som osobu, ktorá pracuje so svojím telom unikátnym spôsobom, a našiel som Kristiána, ktorý zapadol do konceptu vo svojej prirodzenej podobe ako jediný protagonista bez masky. Na tvorbe klipu pracovalo celkovo 10 ľudí, ktorí sa postupne do projektu zapájali a ponúkli ešte viac, ako sme si s našim rozpočtom mohli dovoliť. Ich nasadením a prístupom k práci ma výrazne motivovali. Bola to pre mňa a verím, že aj pre nich, zaujímava spolupráca.
EP Coexist, Refrain tvoří dva více jak desetiminutové tracky, vyjdou na desetipalci, je v tom koncept? Tím spíš, že říkáte, že klipy k oběma skladbám jsou nedílnou součástí, autonomními uměleckými díly? Jak budete tohle prezentovat naživo, aby to fungovalo jako součást koncertu?
Viktor: Nikdy sme si nepovedali, že chceme robiť dlhé skladby, vždy sa to stalo náhodou a tento dvojskladbový formát nám dával zmysel, čo sa týka procesu tvorby a nahrávania. Keby sme pracovali na väčšom albume, asi by sme sa v štúdiu zbláznili, rozpadli a nikdy by sme to nedokončili. Plánovali sme znova rovnaký formát EP ako Compress, Expand, ale potom mi raz náhodou napadlo, že keby sme minútové video spomalili 10-krát, môžeme mať 10-minútový klip, a keďže som si naivne neuvedomoval, koľko práce a energie to bude stáť, pustili sme sa do toho. Ja som mal nejakú predstavu a Adam Dragun (Berlin Manson, pozn. ed.) mi pomohol ju rozvinúť a dotiahnuť do konca. No a keď sme dokončili Coexist, dostal som blok, hudba k Refrain bola nahratá, ale niekoľko mesiacov som sa nevedel dostať k tomu, aby som nahral vokály, nevedel som o čom tá skladba je a o čom chcem, aby bola, napriek tomu, že sme ju hrávali na koncertoch. Ono mi to začalo znova dávať zmysel hlavne vďaka kolaborácii s Jakubom. Takže skôr je to sled náhod ako uvedomelý koncept. Už dlhšie máme celkom jasno v tom, že sa v štúdiu nesnažíme za každú cenu zachytiť skladby tak, ako ich hráme naživo a naopak. Naživo sa nesnažíme ich zahrať rovnako ako sú na nahrávkach, nikdy sme nechceli hrať koncerty do kliku s backing trackmi, nedávalo nám to zmysel a asi by sme toho ani neboli schopní. Podobne je to aj s videami, ktoré vnímame ako samostatné diela a nemáme potrebu ich premietať alebo iným spôsobom implementovať do živého hrania. Na koncerte chceme byť úplne obyčajná konvenčná kapela, ktorá sa zapojí a hrá, aspoň zatiaľ.
Přebal desky tvoří na jedné straně obraz slovenského malíře Michala Fízika, na druhé je jeho reinterpretace vytvořená AI. Není umělé inteligence v poslední době všude nějak moc, nenasedáte na zrádného, kulhavého koně?
Viktor: Všetkého je v poslednej dobe všade nejak moc. Keby obal platne nemusel mať zadnú stranu, bola by tam len tá malba. AI bol len jeden z dostupných nástrojov, ktorý som zhodou okolností v tom období zo zvedavosti objavoval, ten obrázok vznikol náhodou ako jeden z framov animácie, ktorú som sa snažil vytvoriť. Dávalo to ale zmysel v nadväznosti na Compress, Expand, kde je na prednej strane Michalova maľba a na zadnej strane pôvodná fotografia, podľa ktorej bola namaľovaná. Zatiaľ nevnímam revolučnosť AI v kontexte umenia, to, čo robí AI, robia umelci už nejaký čas. Všetci sme len zlé kópie zlých kópii. Myslím, že aj z predošlých odpovedí je zrejmé, že sa nesnažíme nijak svoju tvorbu nadhodnocovať, tá je koniec koncov taká, aká je, skôr vďaka našej neschopnosti robiť ju inak ako vďaka našim predstavám, tie nie sú nijak výnimočné ani obzvlášť zaujímavé.
redakce 24.11.2024
Petra Mazocha a Jiřího Libánského spojuje piano, obrazotvornost a touha nechat hudbu svobodně promlouvat.
redakce 24.11.2024
Nahrávka sa nesie zväčša v pomalšom tempe, má popovú štruktúru, ale ozvú sa občas aj džezové ši swingové vplyvy.
redakce 24.11.2024
Koncerty Deli Teli se vyznačují nakažlivou energií a jemnou dávkou středomořského dramatu a řadou zapomenutých hitů, které kdysi rozpálily Atény.
redakce 23.11.2024
Procítěné balady, jedinečný hlas a taky humor, se kterým se Alex Warren obrací do let, kdy mu nebylo do skoku. Hudba, u které se krásně sní.
redakce 23.11.2024
Podpora hudebního sektoru proběhne v tematických okruzích hudební export, prostory pro živou hudbu a digitální oběh a zapojení publika.
redakce 22.11.2024
Desku propojuje tématická linka vyhlížení nějakého bodu zlomu, který už přece jistě musí nutně nastat - jak v lokálním, osobním, tak i celosvětovém měřítku.
redakce 22.11.2024
Jejich kytarový zvuk čerpá jak z odkazu Joy Division, tak i ostrovních současníků Fontaines D.C., Idles nebo Shame.
redakce 22.11.2024
Sedm různých klubů se spojilo, aby v jeden večer naservírovalo svým návštěvníkům bohaté koncertní menu.
redakce 21.11.2024
Spolupráce so zahraničnými umelcami z Londýna, Bristolu, Prahy a Tokia dodávajú albumu medzinárodný charakter.
redakce 21.11.2024
Jejich hudba kombinuje avantgardu s útulností, kakofonii s melodií a jazykové propasti s krásou.