Empty cage #1 - Santa Cruz

Soundtracky zo skejtových videí z konca 80-tych a prvej polovice 90-tych boli pre mňa vždy nevyčerpateľná čierna diera, ktorá ma pohltila a potom vypľula zakaždým s novým refrénom v hlave. Zostalo to tak dodnes. Keďže som ročník ’81, nebudem predstierať, že som videl v dobe vydania Streets of Fire (podmaz od Minutemen, Descendents, etc.) z dielne Santa Cruz Skateboards na originál VHS, bodaj by.

Realita bola šedivejšia, aj keď v Tescu (vtedy ešte Priore) sa už predávalo poľské vydanie kazety Check Your Head, ktorú som si ako mnoho ďalších skopčil od starších bratov mojich bohatších spolužiakov na druhom stupni ZŠ. Beck bol kráľ bezdomovcov a vo videách sa grcalo v priamom prenose. Ako poctivá indie nostalgia káže, v zlatej ére sa na MTV točili v pravidelnej rotácii hymny ako 100% od Sonic Youth, Scrape od Unsane alebo Who’s the King od Dog eat Dog, kde sa skateri v klipoch len hemžili.

Cez rybie oko kamery som spoznával svoje pubertálne formatívne kapely. Vydal som sa na cestu zabíjania idolov a ku všetkým z týchto albumom sa rád vraciam dodnes. Jeden z prvých tagov, ktoré som zaregistroval niekde na periférii Žiliny, bolo X a v ňom písmená NYHC. Nemal som šajnu, o čo ide, no bol som fascinovaný, tušil som a začínal byť pozitívne amerikanizovaný. Internet mali akurát tak v akadémii vied, ziny nula bodov, maximálne keď sa našiel niekto s rodinou za oceánom a dostal sa nám do rúk päť rokov starý ošuntelý Transworld Skateboarding. Pôvodné soundtracky som si až oveľa neskôr ťahal cez p2p alebo ripoval z youtube kompletne aj so zvukom nekonečného rolovania uretanových koliesok, ťuknutím dosky o zem pri ollie a typickým škrípaním trackov pri grindovaní. Vo videách teamu Bones Brigade ešte nebol ponechaný autentický zvuk skatu s príslušnými „field recordings“ a valili len song za songom, ale rocknrollové bizarnosti ako skateboard blues od The Rad Boys bolo už priveľa aj na otrlého poslucháča. Muzika a skate ku sebe patria, ale nech je to radšej punk ako blues, nuž stará škola bola celkom vtipná.

Z vyhľadávania kapiel zo záverečných titulkov sa stala obsesia, ktorá vydržala dlhšie ako jazdenie na doske, tam som skončil pri shove-it, lebo som si myslel, že budem minimálne Marty McFly, ak nie rovno Mike Vallely. Zostal som radšej pri pasívnejšej záľube, čo sa týka pohybu – aktívnom počúvaní. Cez soundtrack k videu A Reason for Living a kompiláciám vychádzajúcim ako príloha k Thrasher magazine s názvom Skate Rock vol. I. - VII. (1983-1989) som sa dostal hneď pri prvej výberovke k pandorinej skrinke, ktorej obsahom bol nový svet napakovaný punkom/post-punkom, tak ako si ho predstavovali a hrali skateri v USA.

Hrdlorezi Big Boys, veľkí kamoši s najznámejšími hatermi polície The Dicks. Zabudnutí texaskí priekopníci, čo si dovolili v nedotknuteľnej ideológii 80’s punku miešať funk, HC a kvázi-disco beaty v dobe, keď Flea čural do plienok. Dychová sekcia v ultrarýchlom HC tempe, spevák ako karikatúra Jella Biafru s nie nepodobným hlasom a frázovaním, muzika na prvé zdanie blízka Dead Kennedys, 48-sekundová sypačka Apolitical s jasným obsahom, typické veselé singalongy z We Got Your Money a texty Fun Fun Fun si spievajú decká na prázdnych uliciach Austinu doteraz: “I‘m a punk, and i like Sham, Cockney rejects are the worlds greatest band, but I like Joy Division, and Public Image too, there an imagine of what I’m suppose to be.“ Sami sa dobrovoľne prezradili, punkáči, čo hrajú covery Kool & the Gang, Hollywood Swinging je parádna tancovačka na afterparty. Odkaz z koncertov "OK y'all, go start your own band" sa do bodky naplnil a členovia sa rozpŕchli po rozpade do kultových zväzkov ako Rapeman a Scratch Acid.

Z mexického zálivu na pobrežie Kalifornie nie je až tak ďaleko a predsa sú tam muzikanti iní, viac chlastajú a nosia indiánske masky na koncertoch - Drunk Injuns from North Dakota. Toto bolo zjavenie, Mörizen Föche, MoFo, kreatívne monštrum, ktorého celý život sa točí okolo skateboardingu, editor pre spomínaný Thrasher. V úlohe speváka to dáva ako nič, čo som z podobného súdku dovtedy počul. Pomalšie tempá a rôzne podoby spevu od polorozprávaného, typicky post-punkového sekaného prejavu cez melodickejšie (Metal Serenade) po ostrejšie a rýchlejšie veci (For Real). Keby na albume Frontside Grind nebol cover They Walked in Lines, tak si poviem, ze Joy Division vykrádajú Drunk Injuns a nie naopak, inšpirácia je jasná a temná atmosféra potvrdená. Moment of Clouds And Rain náladou a kadenciou veľmi pripomína ranných Swans. Refrén „Life is hard and then you die“ by nám matky mali šepkať do ucha pri narodení. Neskôr Alternative Tentacles vydali aj reedičnú kompiláciu, ale bez tých najlepších songov z Frontside Grind.

Každý pozná tricky, ktoré mastil Steve Caballero, ale máloktorý z nadšencov vie, že pôsobil ako basák v The Faction, ktorí hrali skate punk v strednom až rýchlom tempe a dotiahli to nakoniec aj do CBGB. Minimálne hráči Tony Hawk’s Pro Skater by si mohli spomenúť na song s bublavou basou Skate & Destroy, základ, na ktorom boli postavené skateparky od San José po Michalovce. V tomto prípade platí nepriama úmernosť - viac zábavy, menej dôrazu na texty. Music for Skaters by Skaters.

Okienko obskúrnych kapiel uzatvárajú podivíni Naked Raygun. Cestovaním po mape sme sa dostali do Chicaga k uctievačom zbraní s kontroverznými textami ako Potential Rapist, každopádne song Treason a basovo dominantná Hips Swingin’ sú predzvesťou prechodu od akéhosi art rock štýlu, kde nechýbala invencia podľa londýnskeho vzoru Wire k priamočiarejšiemu punku, k akému sa prepracovali o pár rokov Offspring, Green Day. Najmelodickejší a najkonvenčnejší, čo sa pesničkovej štruktúry týka zo všetkých spomínaných kapiel.

Ako môže vyzerať súčasné kvalitne spracované skate video s príbehom? U mňa vyhráva Mosaic od Habitat, ktorého soundtrack s kúskami od The Greenhornes, Mudhoney a Dinosaur Jr. by vydal na ďalší článok. Kam sa táto muzika po prelome tisícročí môže dostať, symbolizujú v našich končinách thrasheri Lahar, Boiling Point alebo jeden príklad za všetky - americký Ceremony, ktorí sú už „sick of fun, sick of going sober, sick of starting over, sick of Black Flag, sick of Cro-Mags“. Čo má spoločné cover albumu Fat Elvis a Rohnert Park LP?