Snová vila alebo Vivat Moody Moon Noize, časť prvá

Jihočeské mestečko Prachatice skrýva funkcionalistickú vilu, ktorá zásluhou hŕstky osvietených ľudí žije kultúrou, aj napriek silnej snahe mestských zastupiteľov, aby tam radšej než nadšená mládež žili pernikári.

Po dlhej a náročnej ceste cez pol sveta - tri hodiny řízení s čerstvým řidičákom ma docela vyřídilo - sme sa šli ubytovať na Internát VOŠS a SPgŠ (whatever that means) aka škola v prírode v deväťdesiatkach slash koleje Jižní město, na záchode nálepky Beverly Hills 90210 a jedáleň pach jak zo škôlky, kde mi nechutil chlieb s pomazankou, ale MUSELI sme ho jesť, celý život mi prebehol pred očami, nostalgia level tri tisíc.

A teta ale hrozne zlatá, narozdiel od kolejbáby na Jižáku, nám s milým úsmevom po dvadsiatich minutách zapisovania zložitej ubytovacej byrokracie odovzdala kľúče od izby, ktoré boli iba jedny a museli sa zavesiť na príslušný háčik, keď človek opúšťal budovu.

Vila bola samozrejme prekrásna... Predtým, než som vedela, koľko stojí vytápanie nezatepleného baráku, by som povedala, že v tom chcem bývať.

Koncertíky? Elektronická scéna v obývačke bola môjmu srdcu blízka skôr menej ako viac. Jak v tom nie sú živé nástroje, tak to so mnou nerezonuje, teda s výnimkou dark techna. Plnky pred pódiom však naznačovali, že to bude problém čiste môj.

Ivy Z zaspievala s elektronickým doprovodom intímny set, I s tebou aka gitarista s “hučkou” na hlave mali silné spevuchtivé a textu znalé publikum. Tokyo Drift - pre mňa naprosto nezrozumiteľné, to už je asi ten generačný gap. A Divo Institute, po ktorých ostali podivné artefakty na scéne.

Na druhej strane, scéna vonku v stane. Nichi Mlebom - príjemná muzička na teplé letné odpoludnie, Timea - našlapaný popík, charizmatická speváčka so zastreným hlasom, veľmi precízne až svetovo zahrané, výborný koncík. Ale to čo prišlo potom...

God and Eve sa bez okolkov môžu nazývať, ako sa nazývajú, pretože to, čo sme zažili, by sa bez preháňania dalo nazvať božským. Špičkoví muzikanti hrajúci špičkovú neotrelú inovatívnu hudbu, zložitú harmonicky, rytmicky aj kompozične, no zároveň prístupnú a počúvateľnú. To je balanc, ktorý musí byť výtvorom skutočného talentu (či Boha??). Často sa zamýšľam nad tým, ako znie skutočne súčasná hudba. God and Eve sú odpoveď.

Tento koncert sa prekonával ťažko. Bubeník Tomáš Hríbik si následne dával ako polovica živej formy Deaths (pun intended) s prehľadom už tretí koncert večera, temné drum´n´bassíky rozprúdili dav, určite ojedinelý úkaz na československej scéne pripomínal miestami Prodigy, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi veľmi nadčasovo znejúcimi God and Eve tak silnejšie podtrhával inšpirácie z rokov minulejších.

Koniec večera, pár drinkov v nočnom útulnom objatí vily, prechádzka vyľudnenými Prachaticemi, zastávka na mrk do miestneho klubu Byblos s afterkou, všetko veľmi silne snové. Očakávania neočakávaných prežitkov splnené. To bol piatok na Vivat Moody Moon Noize vol. 3.