Bastille, 26.11.2016, Forum Karlín, Praha

Frontman tejto britskej indierockovej Dan Smith je fešák, neni o čom. Asi preto sa mi objektív od neho nechcel odlepiť. No a čo. Bastille počas koncertov ukážkovo komunikujú s fanúšikmi a nebolo tomu inak ani v pražskom Fore Karlín, kde sa na pódiu objavila aj česká zástava či z Danovych úst zazneli slová ako "ďakujem". Chlapci z Londýna tu neboli prvýkrát, minulý rok na Rock for People boli jedným z highlightov festivalu, samé nadšené reakcie známych, čo bol dôvod, prečo som ich chcela vidieť naživo tu v Prahe napriek tomu, že k ich hudbe nijak zvlášť neinklinujem.

Dokonale odohrané a nacvičené vystúpenie. Zahrali všetky pecky, čo rotujú v rádiách, ktoré nepočúvam, no niekedy nemám možnosť ich preladiť, takže poznám aj Bastille. Nemôžem, ani nechcem koncert hodnotiť negatívne. Bolo to fajn, kapela sa priam rozdáva fanúšikom, robí všetko preto, aby mali z koncertu nezabudnuteľný zážitok. Pre mňa to bola trochu nuda, skladby podobné jedna druhej. V druhej polovici vystúpenia ma však prebudilo poctivé gitarové sóličko Willa Farquarsona a cover prudko tanečného hitu Rhythm of the Night, kedy Dan na malom pódiu pri zvukárovi trieskal do bubna, skákal ako o život a rozhýbal celé publikum. No a potom nazad do monotónnej vlny tónov až do poslednej skladby Pompeii, ktorá by refrénom ("eo eo eeo eo eeo eo") mohla ašpirovať na titul najlepšej popovej štadiónovej húkačky za posledných pár rokov. Ibaže by nie.