Sziget 2018, ďeň štvrtý: Britská invázia

Prvý vypredaný deň Szigetu som začala zľahka pri rakúskom Lea Santee, ktorých nevtieravý electro pop s medovým hlasom mladej speváčky veselo poskakujúcej po pódiu a silnými bicími tvoril perfektnú kulisu k poobednému chillu.

Nasledujúce hodiny sa niesli v réžii britských projektov, počínajúc pesničkárkou Lianne La Havas. Keď pri úvodnej fotke publika so širokým úsmevom ukázala svoj iPhone v Hello Kitty šate, jeden by nečakal, že už o pár sekúnd predvedie silný vyzretý hlas vlastný pre staršie ročníky. Skromne a nesmierne vďačne pôsobiaca La Havas, ktorá vo svojich prehovoroch zmienila, že sa tam musela ocitnúť náhodou, na veľké pódium patrila zaslúžene. Celé vystúpenie okrem nápaditých textov oživovala aj speváčkina bezprostrednosť, keď drobné problémy ako zabudnutie textu alebo „my boob is falling out” zvládla s nadhľadom a humorom.

Oproti tohtoročnej Pohode, kde bol koncert Everything Everything obecenstvom pomerne ignorovaný, túto sobotu bol scenár opačný a kapela to poslucháčom vďačne odplatila. Spevák Jonathan Higgs predstavoval energiu samu o sebe a dokázal ju neuveriteľným spôsobom preniesť na publikum, ktoré s ním odspievalo väčšinu koncertu. Teda až na pár vyšších tónov…

fotogalerie z příslušného festivalového dne zde

Bastille boli oproti minulým skúsenostiam naopak sklamaním, ktoré nezachránilo ani perfektné osvetlenie pódia a komunikácia s publikom. Predtým počúvateľný pop rock pripomínal skôr rýchlopečené diskotékové hity. Príjemnú zmenu predstavovalo mysticky poňaté vystúpenie Fink, hoci komornú atmosféru sa vo veľkom stane nepodarilo docieliť ani premysleným osvetlením. V dyme zahalená kapela, v ktorej tentokrát figurovali dvaja bubeníci, podala vycibrený výkon inklinujúci skôr k rockovému zneniu s vplyvom eletroniky než k folku. K menším rozptylom a komunikácii sa charizmatický frontman uchýlil len párkrát počas mnohých gitarových prechodov.

Cesta medzi stageami kvôli nedostatku narazených pivných sudov pripomínala mínové pole tvorené prázdnymi plechovkami a spoty k ochrane životného prostredia na obrazovkách nemali zjavne veľký dosah.

Pilná príprava na prvé szigetovské vystúpenie sa Mumford & Sons vyplatila a znamenala zatiaľ headlinerský vrchol. Koncert odštartovali vo veľkom štýle, keď celá kapela začala na predĺženej stagi medzi divákmi a zaradila známe songy, ktoré roztancovali dav. Svižne meniace rozostavenie, prebiehavanie k obecenstvu a konfety udržiavali do poslednej sekundy vo vare ako dav, tak kapelu, čo bolo prídavnou hodnotou k fantastickému hudobnému výkonu a sympatickému prejavu.

Sobotné ochladenie bolo na záver dňa doprevádzané severským vánkom Aurory. Éterická víla mala oproti predošlým koncertom, ktorých bolo v okolí v poslednej dobe neúrekom, upravený setlist. Úvodné piesne tvorili monotónnejší reťazec a v prejave chýbala citlivosť vháňajúca slzy do očí, ktorej svedkom som mohla byť len pred pár týždňami. Aj keď spočiatku pôsobila o niečo neosobnejšie, chýbajúca energia bola v druhej polovici navrátená, no kvôli zlej akustike hlasový prejav nedokázal úplne vyniknúť.