Brutalistická dystópia prenášaná zvukom - Tittingur

Tittingur skúma fyzické hranice udržateľnosti, priestoru, konštrukcií, bytia, cez prizmu digitálnych nástrojov, ťaživých beatov a nepredvídateľnej atmosféry. Ich intenzívna, úderná elektronika, postavená na troskách rovnomennej noise-rockovej kapely, nemá svojou špinavou lynchovskou atmosférou ďaleko k projektom ako Amnesia Scanner, Ben Frost, Tim Hecker. Abstraktné terénne nahrávky a (ne)rozoznateľné hlukové sample ožívajú v spleti pohlcujúcej sonickej masy: najlepšie vyniká zabalená v epileptickom opare hustého dymu a frenetických stroboskopov.

fotogalerie z vystoupení v Praze zde

Debut Lavina (Exitab, 2017) staval na elektroakustických samploch, ultra skreslených plochách a brutalistickom skelete techna. Druhý album Beings (2018) priniesol ešte surovejšiu víziu evokujúcu pochopiteľne nepríjemný, nepochopiteľne príjemný pád do ostrými rezonanciami vyhĺbenej, bezútešnej, bezodnej jamy. Na novom albume Epiphany, ktorý vychádza 29. mája na novozaloženom labeli Weltschmerzen, sa Tittingur posúva do ešte abstraktnejších teritórií a na ostrie súčasnej elektroniky: rozostrené rytmy, zúrivé synthy, neuchopiteľné koláže, tance mozgu; všetko ešte explozívnejšie, naliehavejšie a prehnané viac, než kedykoľvek predtým. Zlomená zvuková dystópia a pohľad na prírodný svet v rozklade, 2020.