Matej Žofčín | Články / Recenze | 06.07.2024
Texaská trojica Khruangbin si pomaly ale isto buduje na funkovej scéne veľmi slušné miesto. Ich štúdiové albumy síce nedosiahli u kritikov obrovského obdivu, to sa ale nedá povedať o ich živých vystúpeniach. V nich sú známi improvizáciou, jamovaním a častou interakciou s publikom. Ťažko sa však rovnaká energia prenáša do dosiek.
Vo svojej tvorbe sa primárne zameriavajú na atmosféru, vokály využívajú príležitostne a výhradne len ako atmosférický doplnok. Tak je tomu aj na albume A la sala. Žánre ako lounge, neo-psychedelia či funk preto musia miesto vokálov zaujať niečim iným, veľmi jednoducho sa pri nich dá spadnúť do hudby, ktorá vie slúžiť ako hudba do pozadia, poprípade pripomínať výťahovú hudbu. To je bohužiaľ problém Khruangbin.
Primárnym nástrojom je basgitara a práve basové linky sú najzaujímavejším prvkom. Preto je škoda, keď je daná hoci len na chvíľu do úzadia, tak ako v tracku Three From Two. Prekompresovaná gitara utopená v reverbe tu nedokáže zaujať dlhšie ako tridsať sekúnd, melódie nie sú ničím výnimočné a tak sa ostáva len pýtať, čo sú pozitívne kvality štúdiovej tvorby Khruangbin?
Na nahrávke sa ťažko hľadá nejaká kreatívna inštrumentálna zmena, všetky nástroje znejú od začiatku do konca v podstate identicky a ak aj náhodou nejaká zmena príde, je to v podobe zvláštneho a neefektívneho ambientného interlude (Farolim de Felgueiras či Caja de la Sala). Výsledkom je, že aj kreatívne tracky ako Juegos y Nubes či Pon Pón potom nevynikajú od ostatku a zlievajú sa dokopy. Jediný plne vokálny track May Ninth je highlight. Atmosféru vzbudzujúce gitarové melódie a veľmi príjemne implementovaná basa spolu so slohami ako „Waiting for may to come, hoping for the rain vzbudzujú pocit jari a prirovnania napríklad k novozélandským Mild Orange.
Nie je to nekvalitné LP, technicky je zvládnuté, no často skončí ako zabudnuteľná zmeska inštrumentálneho funku. Je to len kostra toho, čo Khruangbin dokážu naživo, je to akýsi pokus o digitalizáciu energie, ktorá z ich magických živých vystúpení priam srší. A to sa niekedy replikovať proste nedá.
Khruangbin – A la sala (Dead Oceans, 2024)
web
živě: Colours of Ostrava
17.–20. 7. 2024 Dolní oblast Vítkovice, Ostrava
web festivalu
foto © Cary Fagan
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.