Swan Bride: Naša hudba reprezentuje šedú zónu

Je to už niekoľko rokov späť, čo sa žilinská kapela Swan Bride rozhodla opustiť svoje garážovo punkové začiatky. Cieľ bol jasný: hľadanie vlastného zvuku. Na ich rovnomennom albume z roku 2012 ubudla prvoplánová rytmika, pribudli syntetizátory a celkovo došlo na zatemnenie všetkých aranžmá. Všetko, čo nasledovalo, je logickým vyústením špecifického vývoja. Predchadzajúca platňa Swan Songs (2015) je aktuálne doplnená piatym albumom Timelines, s ktorým kapela plánuje rozsiahle jesenné turné. Rozhovor prebehol s basákom a mozgom kapely Fuxom.

Je pre vás stále tak dôležité hladať ten správny zvuk?
Táto potreba sa z našej tvorby určite nevytratila, len sme pri novom albume nemali toľko času experimentovať. Zišli sme sa vlastne len na jeden víkend. Mali sme šesť pesničiek a ostatné tri (Kill for Love, Midnight Fever, I'm Still Around) vznikli v štúdiu na základe rozpracovaných nápadov. Tie sa už len otextovali a všetko sme zahrali naživo. Nastali potom ešte nejaké zmeny, ale to gro ostalo a zvuk sa ďalej nemenil.

Čiže ak by ste mali na nahrávanie viac času, bol by výsledok iný?
Ak by sme mali čas byť v štúdiu zavreti aspoň týždeň, určite by sme hľadali ďalšie možnosti, ale takto to má iné čaro – je to v prvom rade veľmi spontánne. Samozrejme sme sa snažili vytrieskať čo najviac z mixu, dospeli sme k mnohým zaujímavým nápadom, ale vo výsledku sa jedná o náš takpovediac štandardný zvuk. Relatívne štandardný.

Takže žiadna strata ambícií? Ste stále tou istou kapelou, ktorá sa chce s každým albumom posúvať?
Nejde o stratu ambícií. Nahrávali sme vo štúdiu Wasteland, kde sa robil aj náš predchádzajúci album Swan Songs, takže sme prišli do známeho prostredia a jednoducho to nahrali. Faktom je, že pri ďalšom albume ma už veľmi láka to celé posunúť iným smerom.

Čakajú nás dramatické zmeny do budúcna?
To ešte neviem presne povedať, ale ja mám rád aj špinavšie veci. Viac skreslených plôch, ktoré mi na našich dvoch posledných albumoch trošičku chýbajú. Ale tak sme to cítili a tak sme to dali. Inak Swan Songs pôvodne ani nemal byť celý album, skôr len EP. Pre mňa to bol taký medzistupeň a až na novinke Timelines sme to celé dotiahli.

Skladba Circus People zo Swan Songs aj titulná Timelines sú mimo vášho klasického záberu, sú pomalé až baladické. Bude to pokračovať aj ďalej?
Je pravda, že v porovnaní so staršími vecami znejú inak. V minulosti sme zo zásady skartovali nápady, ktoré mali čo i len náznak priamočiarej až popovej štruktúry. Prípadne všetko pekné a popové išlo preč, chceli sme robiť veci svojím spôsobom za každých okolností. V prípade týchto dvoch skladieb a ešte Dream Tambourine sa to zmenilo. Zhodou okolností som nedávno čítal, ako Robertovi Smithovi v istom období vadilo, že The Cure nie sú v hitparádach, a tak spravil účelovo popový album The Head on the Door, ktorý je paradoxne výborný a vôbec neznie silene, skôr naopak. Podobne som to mal aj ja, nebavilo ma, že nás nálepkovali ako temnú kapelu, až to dospelo k týmto dvom skladbám, ktoré prišli sami od seba a my sme sa tým pekným harmóniám tentoraz vôbec nebránili.

V SUROVOM ŠATE

Prečo vás niekto nálepkoval ako temnú kapelu? Ten človek asi nebol nikdy na vašom koncerte...
Toto som nikdy úplne nechápal, asi je to preto, že sa zaoberáme ťažšími, často osobnými témami. Ale neberieme ich príliš temne. Je tam podľa mňa aj veľa humoru, sebakritiky, možno trochu cynizmu. Na druhej strane rozumiem, že ľudí, ktorí si potrpia na slnečný pop, môže pár molových akordov rozcítiť, či dokonca deprimovať. Ale život nie je čiernobiely a hudba Swan Bride je v tej šedej zóne.

Aká je odozva na album Timelines?
Nie som na sociálnych sieťach tak neviem, ale chalani hovorili, že dobré. Dokonca skladbu Fear of the Touch hral aj nemecký DJ Klaus Fiehe v show 1Live na rádiu WDR. Práve to vnímam veľmi pozitívne, lebo on je presne ten nestranný človek, cez ktorého prejde veľa hudby.

Ako sa Klaus Fiehe dostal k vašej hudbe? Je to zároveň kontakt, ktorý vám môže pomôcť s hraním v Nemecku?
S Klausom sa skontaktovala naša vtedajšia PR manažérka, keď sme hrali v Gente na festivale Glimps. Osobne ho nepoznáme a asi ani s hraním nám pomáhať nebude, ale vieme, že v hudobných kruhoch je to pojem a zároveň nám jeho – väčšinou pozitívna, miestami nadšená –spätná väzba dodáva sebavedomie.

Skladba Morning Drive začína samplom, v ktorom sa hypnotickým spôsobom opakuje názov skladby. Ako ste prišli k tomuto?
Znelo to ako nejaká mantra. Ako niečo zo sna, čo vám zostane hrať v hlave aj po prebudení. Presne také niečo si pýtala skladba, ktorá je vlastne o rozospatej jazde do práce niekedy nad ránom. V štúdiu sme to naspievali, ale pri hraní si to púšťame ako sampel. Koniec koncov nie je to zásadná súčasť skladby, je to skôr iná forma rytmiky.

Dá sa kompletný obsah nového albumu zahrať jedna k jednej naživo? Jedine ak je s nami na pódiu aj Robo Andrejko, náš spoluproducent a zároveň majiteľ Wastelandu. Niekedy má čas a ide si snami zahrať. Jeho hlavný prínos pre živé hranie je v podobe syntetizátorov. My však nemáme problém s tým, ak naše skladby naživo znejú inak ako na albume. Aktuálne sme hrali nové veci takpovediac na kolene, ale pred jesenným turné si to chceme všetko ešte prejsť a je možné, že niektoré veci skončia v inom, možno dosť surovšom šate.

Je pre vás dôležite, aby to naživo znelo rovnako ako z albumu?
Ani nie. Štúdio je špecifické prostredie, kde si radi uletíme. Na koncerte často nemáme technické ani personálne kapacity zahrať všetky stopy, ktoré sme nahrali v štúdiu, ide nám hlavne o správne usmernenie energie. Všetky naše skladby sa dajú zahrať aj o akustickej gitare a speve, takže teoretických možností živého prevedenia je mnoho.

Plánujete hrať aj mimo domáce územia?
Rieši to náš manažment, my by sme chceli hrať vonku určite. Pokiaľ viem, v hre je Londýn, ale s tým, že nástroje a celé vybavenie by sme si tam skrátka prenajali. Možnosťou by bolo hrať aj v Nemecku, ale všetky tieto destinácie sú dosť ďaleko. Pred pár rokmi sme vystupovali na festivale vo Francúzku a to bol masaker. Viac ako dvadsaťštyri hodín si v aute, potom za hodinu povieš trikrát merci beaucoup a ideš domov.