Viliam Gruska ml.: Aby to bolo dôstojné a jedinečné

Syn proslulého slovenského filmového architekta, etnografa a vůbec muže mnoha talentů Viliama Jána Grusky začal loni znovu vydávat folklorní nahrávky z různých oblastí Slovenska, které shromáždil právě jeho otec spolu se skladatelem Svetozárem Stračinou na přelomu osmdesátých let minulého století. Ovšem pozor, tady nejde o žádné kašírované oslavy lidové kultury, ostatně životaschopnost původního materiálu dokazuje i aktuální kompilace Liptov, kterou vydali Punctum Tapes a na níž elektroničtí producenti reinterpretují staré lidovky. Je to náhoda, je to něco hlubšího? Ponor do tohoto tématu hledejte v březnovém Full Moonu – my v redakci máme zatím jasno o počinu letošního roku – a kontext si můžete doplnit rozhovorem s Viliamem Gruskou mladším, který ve svých reedičních snahách bude pokračovat.

Ediční řada Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultury, tedy pětidílný vinylový soubor vycházel v osmdesátých letech minulého století, často se o něm píše jako o „legendárním díle“. Celá sbírka je jistě úctyhodná svým záběrem i kvantitou, ale dnešnímu posluchači asi nebude úplně jasné, v čem je tak výjimečná. Zkuste nám vykreslit její roli, její kontext.
Na úvod doplním, že šiesty titul – Gemer a Malohont – vyšiel už ako 4 CD a ďalšie 3–4 albumy boli rozpracované v štádiu spraveného celkového výskumu regiónu a zozbieraných pracovných nahrávok. Už sa však nepodarilo po revolúcii nájsť dostatočnú podporu na dokončenie celého projektu. Plány boli zaznamenať a sprístupniť širokej verejnosti všetky regióny Slovenska. Výnimočnosť celej edície bola v tom, že nám zachytáva priamy zvukový kontakt so spevákmi a s muzikantmi spred štyridsiatich rokov, čo nám vytvára osobitú atmosféru. Prenáša poslucháča do prostredia predchádzajúcej generácie. Generácie, ktorá hudobnú tradíciu preberala od svojich predkov, ku ktorým už takmer vôbec nemáme prístup ani prostredníctvom archívnych záznamov. A zároveň, že celá edícia mala od počiatku cieľ, aby bola prístupná formou LP a CD širokej verejnosti a nie iba na archívne účely inštitúcií a vedcov. Ďalšia výnimočnosť edície je, že nahrávky Panorám nevznikali v teréne, ale vždy v rovnakom akustickom priestore – v nahrávacom hudobnom štúdiu rozhlasu v Banskej Bystrici – a aj to všetkým kolekciám pridáva na zvukovej koncíznosti a výnimočnosti. Počas nahrávania sa v štúdiu zaznamenalo omnoho viac materiálu, ako sa napokon použilo na základe výberu a dramaturgie Svetozára Stračinu do časovo ohraničeného priestoru gramoplatní. Všetky pôvodné záznamy ostali uložené vo zvukovom archíve Slovenského rozhlasu.

Pre objasnenie uvediem citát z edičnej poznámky môjho otca, Viliama Jána Grusku z roku 1981 z druhého albumu Pohronie: „Hodnoty ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry odchádzajú, zapadajú do nenávratnosti času spolu s tými, ktorým boli neoddeliteľnou súčasťou života, s tými, ktorí ich ako poslední, vykryštalizované vo svojej forme aj v obsahu, tvorivo preberali od predchádzajúcich generácií. Úžitkovú hodnotu týchto hodnôt vytláča, využívajúc všetky dostupné výdobytky najmodernejšej nahrávacej a reprodukčnej techniky, záplava súčasnej konzumnej hudby. Prirodzenosť tohto procesu má v dnešnom živote veľa prirovnaní a je samozrejmá.

Ak nás dnešok núti, provokuje ku konzervovaniu a ochrane istých podôb života v prírode s cieľom zanechať generáciám stopy po etapách vývinu, mali by sme takto pristupovať aj k uchovávaniu hodnôt vytvorených umom a dušou predchádzajúcich generácií. K ochranným pásmam, chráneným územiam, k chráneným stromom, druhom živočíšstva, rastlinstva, k archívnym dokumentom o spoločenskom a hospodárskom dianí by sa mali úplne samozrejme pričleňovať aj čo najvernejšie záznamy a doklady o najrozmanitejších prejavoch a hodnotách duchovnej kultúry ľudu.

Ľudová piesňová a hudobná kultúra prispieva k vytvoreniu obrazu o vnútorných kvalitách ľudu. Je to hodnota, ktorú si prisvojuje alebo musí prisvojiť každá generácia od predchádzajúcej, pokiaľ nechce stratiť istotu v seba, orientáciu v ľudskom mravenisku, pokiaľ sa chce čo najviac dozvedieť o vlastnom temperamente a jeho premenách v tých najrozmanitejších chvíľach života. To sú pohnútky, ktoré vedú k realizácii rozsiahleho projektu vydávania gramoalbumov ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry jednotlivých oblastí Slovenska.“

VERÍME V PODPORU

Kdo přišel s nápadem po čtyřiceti letech oprášit celou řadu a znovu ji vydat, tentokrát digitálně? Jakou roli jste v celém procesu coby producent a syn jednoho z hlavních tvůrců sehrál vy?
S prvým impulzom prišiel Július Jackuliak, môj priateľ, kolega a riaditeľ umeleckej agentúry Feeling s.r.o., kde ja pracujem viac ako 25 rokov a starám sa o produkciu. Spolu s Igorom Kottmanom a ďalšími folkloristami si pri spomienkach na Svetozára Stračinu a aj môjho otca kládli otázku, prečo sa tieto legendárne albumy už nepodarilo druhýkrát vydať. Veď určite aj v dnešnej generácii je veľa nadšencov, ktorých by potešilo vypočuť si ich a mať ich doma.

Zároveň v tom čase, keď sa u nich rodila prvotná myšlienka, som prvýkrát prechádzal pozostalosť po mojom otcovi, ktorý nás krátko predtým navždy opustil. A narazil som medzi veľkým množstvom archívnych materiálov aj na prehľadne rozdelené šanóny k jednotlivým albumom s poznámkami a fotkami. Ďalším, veľmi podstatným impulzom bolo, keď som zatelefonoval otcovmu dobrému priateľovi Jurajovi Dubovcovi, hudobnému redaktorovi a bývalému riaditeľovi Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici, a ten nás hneď v našej myšlienke pokúsiť sa o nové vydanie albumov veľmi podporil a je nám stále hlavným konzultantom zásadných krokov a rozhodnutí. Je to pre nás veľká pomoc, keďže bol od začiatku pri zrode a nahrávaniach skoro všetkých albumov.

Jak jste přistoupili k ošetření starého materiálu? Analogovou nahrávku nahradily jedničky a nuly, co dále se změnilo? Co obsahuje kniha, která kompaktní disky doprovází?
Tu nám opäť veľmi pomohol Juraj Dubovec a odporučil nám na remastering jeho dlhoročného spolupracovníka z rozhlasu Borisa Dobiša, ktorý má so záznamom ľudovej hudby veľa skúsenosti. Nahrávky bolo potrebné vyčistiť, keďže aj desaťročia archivácie na magnetických pásoch spravili svoje, nechceli sme ich zdeformovať modernými technológiami. Náš zámer bol zachovať štýl doby, kedy vznikli.

80-stranová kniha obsahuje všetky pôvodné texty autorov, informácie o účinkujúcich, obciach, všetky texty piesní a doplnili sme ju aj o príspevky súčasných osobností a ich pohľad na výnimočnosť tohoto diela. Zároveň s vydaním sme zverejnili aj kompletný notový materiál v pôvodnom ručnom zápise Svetozára Stračinu na www.panoramaludovejkultury.sk.

Na jak dlouho je taková práce na znovuvydání? Předpokládám, že na několik měsíců a pro několik lidí. Investoval jste vlastní prostředky do vydání?
Pri albume Orava to bol od prvotnej myšlienky po vydanie skoro rok. Veľa procesov a konzultácií potrebovalo svoj čas na to, aby sa vyjasnili, a keďže sme do prípravy zapojili veľké množstvo ľudí, aj ich reakcie a pripomienky si vyžiadali istú dobu. Bez vlastných prostriedkov agentúry Feeling, s.r.o., a aj Občianskeho združenia Archív V. J. Grusku by sa to v žiadnom prípade nedalo zrealizovať, no keďže od začiatku nás motivovalo pripraviť nové vydanie ako poctu a poďakovanie hlavným pôvodným zostavovateľom, môjmu otcovi Viliamovi Jánovi Gruskovi, Svetozárovi Stračinovi a všetkým interpretom a spolupracovníkom, tak sme na nič iné nehľadeli, iba na to, aby nové vydanie bolo dôstojné a jedinečné tak, ako sú nahrávky a informácie v ňom zaznamenané.

Finance jste hledali prostřednictvím Startlabu a vybrali jste 137 % požadované sumy. Měli jste ještě další podporovatele, sponzory nebo granty?
Zbierka na Startlabe, ktorá ani zďaleka nepokrývala celkové náklady nového vydania, ako aj pár predbežných objednávok našich priateľov nás pred vydaním aspoň trochu upokojili, že aj medzi dnešnou generáciou bude záujem o tento album. Inú podporu sa nám pre prvý album nepodarilo získať. Tento rok sme podali žiadosť na Fond pre podporu umenia, tak veríme, že náš projekt nového vydania dostane podporu.

NA ORAVU

Jaká je odezva na vydání souboru Orava? Tedy mediální i ze strany posluchačů, prodává se?
Veľmi nás tešia pozitívne reakcie hlavne tých, ktorí pôvodné gramoalbumy poznali alebo spolupracovali pri ich príprave a nahrávkach či na nich aj sami účinkovali. Je vidieť, že aj súčasná generácia má záujem o takéto dielo, na ktorom je v ukážkach zaznamenaná história jedného regiónu Slovenska. Môže byť opäť zdrojom potešenia, ale aj inšpirácie pre umelcov i tvorcov.

Máte představu nebo přehled, jak je živý současný folklór v oblastech, které váš otec mapoval? Jsou to ještě živá místa, nebo už opravdu zůstává pouze archivní materiál?
Ako spomína Juraj Dubovec, že môjho otca už v roku 1976 viacerí presviedčali, „že na Orave už nič nie je“, čo sa týka folklóru a ľudových hudieb, tak aj tento prvý album Orava je dôkazom opaku. A dnes už vieme potvrdiť, že aj vďaka impulzu, ktorý prinieslo aj nahrávanie gramoalbumu, sa záujem vo viacerých obciach Oravy začal prehlbovať. No najväčšiu zásluhu na tom majú vždy zanietení jednotlivci, ktorí sú vo svojej dedine alebo spoločenstve priateľov tými hnacími motormi, ktorí dbajú na udržiavanie a uchovávanie vlastných tradícií. Vďaka nim sú a stále fungujú nielen na Orave, ale aj po celom Slovensku stovky folklórnych skupín, súborov, ale aj detských folklórnych súborov, čo je to najhlavnejšie. Odovzdávať tento odkaz našich otcov najmladšej generácii, aby nikdy nezabudla, kde sú jej korene.

Co další plány?
Radi by sme postupne pokračovali v nových vydaniach ďalších albumov. Tento rok pripravujeme album Pohronie a ďalej by mali nasledovať Liptov, Podpoľanie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont.

V jakém časovém horizontu?
Budeme radi, keď sa nám podarí každý rok vydať aspoň jeden album. Závisieť to bude od toho, či sa nám podarí získať na vydanie finančnú podporu, lebo bez nej je to nerealizovateľné.

Věnujete se i nějaké cílené public relations? Ví se o tom na Slovensku?
Bez cieleného PR by to určite nešlo a v tom je výhoda dnešných elektronických médií. Ale podporujeme ich aj directmailingom a directcallingom do konkrétnych oblastí. Myslím, že ľudia, ktorí sledujú folklór po Slovensku, o novom vydaní už nejakú informáciu zachytili. Pandémia nám prekazila naše plány, keď sme mali pripravený v spolupráci so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom krásny audiovizuálny program k novému vydaniu albumu Orava, ktorý mal byť uvedený 15. októbra 2020 v divadle SĽUK. Okrem SĽUK-u v ňom mali účinkovať aj pôvodní interpreti, ktorí sa zúčastnili na pôvodných nahrávkach. Aj vďaka nemu sa mali o novom vydaní dozvedieť cez pozvané médiá priaznivci po celom Slovensku. Veríme, že program sa nám podarí uviesť hneď, keď sa situácia upokojí, a radi s ním zavítame aj priamo na Oravu.