Články / Reporty

Čiže relax, aj búrka (Grape 2019)

Čiže relax, aj búrka (Grape 2019)

Mimi Filova | Články / Reporty | 13.08.2019

Na Grape som bola naposledy v roku 2012, keď to bol ešte veľmi mladý festival, no už vtedy sa tešil veľkej popularite u širokého spektra navštevovateľov. Medzičasom som bola niekoľkokrát na domácej Pohode, ktorá je pre Grape požehnaním i prekliatím zároveň. Vďaka nej sa Grape musel veľmi rýchlo zlepšiť, pretože ľudia tieto dva festivaly od začiatku porovnávali a asi vždy aj budú. Ja budem tiež, s vedomím, že Grape nie je menšia Pohoda, ako to veľa ľudí rado tvrdí, je to festival s vlastnou identitou.

Tento rok som sa na letisko dostavila po dlhšom čase strávenom na juhu Anglicka, čiže samotný príchod do rodnej krajiny bol trochu kultúrnym šokom, k čomu prispela i zostava ľudí na mieste. Možno budem znieť staro a zatrpknuto, možno som nemala šťastie na ľudí, no príliš veľa ich prišlo z iných dôvodov ako hudba či kultúrny program. Aj to je v poriadku, no podpísalo sa to na tom, akú energiu festival vyžaroval.

Už niekoľko ročníkov prichádzajú organizátori s dobrovoľným dress codom, tento rok to boli “vodovzdorné” outfity. K ich praktickému využitiu počasie zo začiatku moc neprialo, v piatok bolo extrémne horúco a na letiskových festivaloch to je pocitovo ešte horšie. V sobotu si však búrku asi organizátori pritiahli a tá sa večer dostavila so všetkým, čo k tomu patrí, a asi len málokto mal čas myslieť na vhodný outfit. Búrku a všetky riziká zvládli všetci s kľudom a program to ovplyvnilo len minimálne.

PRIESTORY MEDZI NIMI

IAMDDB sa na Suzuki stagei cítila ako doma, no v podstate ničím neprekvapila, čiže som po troch skladbách letela na Algiers. Celý ten boom, ktorý okolo nich vznikol v našich končinách, o ktorom som počúvala z každej strany, je opodstatnený. Taká silná energia, niečo porovnateľné s koncertom Young Fathers na Pohode 2015, ktorý mal transcendentálne momenty. Prepojenie s ľuďmi pod pódiom bolo intenzívne, nedalo sa nehýbať. Algiers sa nedalo odignorovať.

fotogalerie Maxima Šmajdy najdete tady a tu

Pri počúvaní spoločného projektu Veca a Tona S. s názvom Ultrazvuk naskakovali pri politicky angažovaných textoch zimomriavky. Nikto na Slovensku nevie trefnejšie popísať mentalitu určitých spoluobčanov a zároveň prebrať z letargie tých, u ktorých to je ešte možné. Vec je pán zabávač, jeho koncerty sú vždy pôsobivé a pĺnka pred Red Bull Rapstorm stageom toho bola dôkazom. Ultrazvuk sú fenomén, ktorý spája náročných i nenáročných poslucháčov s rôznymi názormi a presvedčeniami, čo je v tejto polarizovanej dobe prospešné. Na koncerte slovenských, no neslovensky znejúcich The Youniverse je vždy ťažko odhadnúť, koľko ľudí tam prišlo kvôli Tammymu obnaženému telu a koľko kvôli hudbe, ale jedno je isté – The Youniverse nikdy nie sú nudní. Jergušove gitarové umenie je vždy prekvapením a v kombinácii s neuveriteľne silným hlasom speváčky Tammy je to asi najbližšie k rock’n’rollu, ako sa na Slovensku dá dostať. Táto kapela má veľký potenciál.

Grape prišiel s pár originálnymi nápadmi - Očistec stage propagovali ako miesto pre všetkých hriešnikov, ktorí budú po vstupe zbavení svojich hriechov. Obmedzená kapacita, tajný line-up a interiér ako v kostole - tento koncept vyšiel. Taktiež „Celé zle“ stage. Ako naznačuje názov, tu by ste kvalitnú hudbu nenašli, hitparádové vypaľovačky z deväťdesiatych rokov pustené z YouTube áno.

Ako na každom ročníku, ani teraz nechýbali slovenské festivalové stálice – Para, Billy Barman, PPE, Vec s Ultrazvukom alebo Katarzia, ktorá nebojácne venovala skladbu Ficovi a “podobným k*kotom”. Grape má vždy silný československý line-up ako i stage venovaný rapu, čo je možno dôvodom, prečo láka väčšie množstvo mileniálov, pre ktorých je Pohoda príliš elitárska. Takisto tu nenájdete toľko rodín s deťmi a staršie ročníky sú tu skôr zriedkavejším javom, čo nie je prekvapením, keď festival je tvorený so zámerom prilákať práve túto vekovú kategóriu.

CHARTROVÉ LETY ČESKOSLOVENSKEJ SCÉNY

Cez dvadsať tisíc ľudí bolo niekedy cítiť až príliš. Čo je zaujímavé, nikdy to nebolo na samotných koncertoch, ale skôr v priestoroch medzi nimi. Grape je stále rozlohovo menší akcia, čiže presun z jedného miesta na druhé je v celku jednoduchý a nezdĺhavý. Podľa ohlasov ľudí to neplatí o stanovom mestečku tvarovanom do vzorov, ktoré je vidieť len z výšky a v ktorom chýbalo dostatočné osvetlenie a značenie. Strata praktickosti na úkor dizajnu, ktorý je pre organizátorov veľmi dôležitým prvkom.

V sobotu z ľudí pot nekvápal, ale doslova tiekol, čiže relax v prvej polovici dňa bol na prežitie potrebný. Mladá britská kapela Apre bola ideálnym štartérom dňa, príjemný alternatívny popík s melódiami ako stvorenými pre letný piknik. Podarilo sa im rozhýbať i rozhorúčený dav a s refrénom „Everybody loves you“ mal set veľmi pozitívnu energiu. Brooklynskí Yeasayer prekvapili, pretože z playlistu na Spotify ich hudba znela príliš neutrálne. Vystúpenie bolo prekvapivo intenzívne – od začiatku bolo vidieť, že na pódiu sú tri silné individuá, ktoré sa od seba zjavom dosť líšili, no hudobne boli perfektne zladení. Jeden z najlepších koncertov tohtoročného Grapeu. Prišla búrka a po celom dni tropických teplôt sa dostavilo schladenie, ktoré v kombinácii s ich tanečnými melódiami bolo ideálne.

fotogalerie Filipa Kůstky najdete tu i tadyhle

Zo stejdžu 365.bank, ktorý bol venovaný prevažne elektronickej hudbe a fungoval takmer nonstop celé dva dni, najviac zaujal Max Cooper. Jeho dokonalá kombinácia hudby a vizuálnych prvkov mala hypnotické účinky, ktoré fanúšikov priviedli do takmer dvojhodinového tranzu. Program na hlavnom stagei ukončil Jon Hopkins, na ktorého sa síce tancovalo aj s blatom po kolená, no veľké pódium bránilo vytvoreniu tej správnej atmosféry.

V celku Grape ponúkol bohatý hudobný program na siedmych scénach, doplnený o stovky iných aktivít, do ktorých sa ľudia s radosťou zapájali v horúčave i búrke. Veľkosť areálu však tento rok praskala vo švíkoch. Grape ponúka to najlepšie z československej scény a vôbec nie je ojedinelé, že práve pre týchto interpretov sa tam ľudia rok od roku vracajú. Ako to bude s festivalom o rok, je otázne, keďže piešťanské letisko sa začalo využívať na chartrové lety. No práve možno zmena miesta by mu prospela.

Info

Grape festival
9.–10. 8. 2019 Piešťany, Slovensko

foto @ Filip Kůstka

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Útěk na čarodějnou horu (Stoned Jesus)

Marek Hadrbolec 31.10.2024

„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...

Kdo byla, je Miss Flower? (Emilíana Torrini)

Václav Valtr 28.10.2024

„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.

I wanna see you fucking dance! (Gurriers)

Veronika Tichá 27.10.2024

Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.

Lámání kostí i ducha (Pharmakon & co.)

Klára Šajtarová 25.10.2024

V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.

Až na krev (Dušan Vlk)

Filip Peloušek 22.10.2024

Na druhé straně se starší, očekávající kopající beaty a moshpit, drží zatím u stěn s půllitry, snaží se přečkat útrapy čerstvé dospělosti: „Jak mám žít, aby to tak nebolelo?!“

Život je zhluk náhod (The Ills & co.)

Mišo Berec 22.10.2024

Unravel naberá naživo silné rozmery, kataklyzmatický zvuk gitár a synthov, sample a rytmy Jiřího Bendla vytvárajú pocit niečoho nadpozemského a vy tam chcete naskočiť tiež.

Řád industriální písně (Einstürzende Neubauten)

Akana 21.10.2024

Bargeld vůbec působil velmi vstřícně a uvolněně. V ničem nepřipomínal odměřeného pedanta, v jakého se někdy umí proměnit při rozhovorech s méně kompetentními novináři.

Písně o lásce a radosti (Nick Cave & The Bad Seeds)

Jiří V. Matýsek 20.10.2024

„He's a ghost, he's a god / He's a man, he's a guru,“ zní verš z Red Right Hand. Nick Cave přijel dobře naladěn.

Zažehnout plamen (Jazz Goes To Town, 2024)

Veronika Miksová 17.10.2024

Přiřítila se okostýmovaná banda v dámských šatech, vyšívaných kabátech a objemných kožiších a spustila kombo free jazzu, tonálních experimentů a vlastních verzí moderní klasiky.

V úkrytu zvuku (A Place to Bury Strangers)

Martin Šmíd 16.10.2024

Wilson je s paličkami nastražená nad soupravou s ďábelským úsměvem na tváři, v níž se lesknou dva zlaté zuby. Ona ví, co přijde.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace