Hudobné vlny na Dunaji (Waves Festival Bratislava 2014)

Počas dvoch dní v deviatich podnikoch deväťdesiat vystúpení na jednom námestí, ktoré si od hudobnej vlny neoddýchlo. Mladšia sestra viedenského festivalu Waves Vienna sa tento rok konala v Bratislave už druhýkrát. Muzika však neostala len na stagi, ale zavítala aj do diskusných sál hotela Crown Plaza. Splnili sa očakávania, ktoré ostali po mimoriadne vydarenom minulom ročníku?

Waves Bratislava 2014 ponúkol za v predpredaji 25 eur (na mieste 30) vstup na dva festivalové dni plné prevažne domácej alternatívnej, experimentálnej či popovej hudby, samozrejme doplnenej zahraničnými formáciami prevažne z Čiech, Poľska a Holandska.

„Do KC-čka sa nedostaneš a Poľský inštitút je tiež nemožný,“ predával mi kamarát skúsenosti z minulého roku. Keď som s nízkymi očakávaniami, že sa tam dostanem, išla do obávaného klubu na piatkový Nylon Jail, prekvapila som sa hneď dvakrát. Dávky energie, ktoré olomoucká kapela zo seba vydávala, boli neskutočné. Mladá kapela s veľmi prirodzeným vystupovaním, opierajúca sa o české country a súčasný rock, však hrala pred skromným publikom. Podobne na tom bol nadväzujúci producent experimetálnej elektronickej hudby Herzog Herzog. Síce hral akoby pred plným klubom, no oči neoklameš. Spolu so všetkými piatimi fanúšikmi som si ho stihla užiť a spätné vypočutie nahrávky mi potvrdilo, že ho treba vidieť naživo. Multižánrový Zlokot sa s návštevnosťou popasoval sám a do V klubu si priniesol vlastný fanklub – jeho skladbu HR kráľ si odrapovali nadšení fanúšikovia spod pódia a vytvorili domácku atmosféru. Poloprázdne (viac prázdne ako plné) kluby by sa mohli sčasti zvaliť na pomerne vysokú cenu lístkov. 2,5-násobné zdraženie lístkov si vybralo svoju daň, otázkou zostáva, či to odradilo 2,5-krát viac ľudí oproti minulému ročníku alebo je ten pomer iný... Druhá vec je, že festivalu chýbal výrazný headliner. Tým samozrejme nemyslím kapely svetového formátu, o to pri tomto festivale nejde, ale výrazného domáceho interpreta, akým boli minulý rok Para, Vec a Valihora či B-Complex. Korben Dallas, slovenský popový objav posledného roka, na túto úlohu ešte nestačí, napriek ich popularite rastúcej geometrickým radom. Organizátori festivalu však odviedli výbornú prácu a zaujímavých objavov bolo viac než dosť.

Ďalšie pozitívum festivalu je blízkosť klubov a teda nebolo nutné „obetovať“ jednu kapelu kvôli presunu. Preto sa dal JoyCut vychutnať od začiatku do konca. Vibrujúca elektronika, v ktorej sa chceš stratiť, inokedy zas zachádzajúca do post-rocku hrajúcim mnohými zvukmi. Alternatívny rock doplnila aj kapela We Came from Wolves, dovoz zo Škótska. Tanečnú noc otvorila dvojica Guerilla Speakerz v Nu Spirit klube, zmixovaný mix bláznivej tanečnej hudby, kde bežia štyri skladby naraz, nenechal nikoho stáť na mieste. Takto vyzerajú undergroundové holandské party.

Sobotná návštevnosť napravila pocit samoty z predchádzajúceho večera. Česká kapela Manon meurt dokázala naplniť Urban House a svoj deväťdesiatkový shoe-gaze preniesla aj na publikum. Nikdy predtým som si tak neuvedomila, že účastníci festivalu majú dobrý vkus na topánky. Asi ako jedinú kapelu som ich videla štyrikrát v rámci jedného polroka (skôr náhoda) a určite patria medzi kapely, ktoré sa na pódiu neustále zdokonalujú. Got Blue Balls, skupina, ktorá má so Zlokotom spoločnú basáčku Stanku Apfelovú - kvalitný punk rock pripravený na export na európske tour, no do „uhladených“ priestorov bývalej A4 nesadli. Kapela by si zaslúžila viac energie späť od publika, viac ako klepkanie si nohou do rytmu. Festivalu dodala ďalšiu alternatívno-alternatívnu príchuť formácia DVA, hudobné duo hrajúce na všetko, čo si zmyslíte. Dôkaz toho, že aj zvuk trenia ruky sprevádzaný gitarou a vymysleným jazykom môže naplniť klub do posledného miesta. Pre mňa vrchol večera Repetitor, tzv. srbská nová vlna. Vykričaný hlas, energický post-punk s kvalitným hudobným základom sú vlastnosti, ktoré kapele nechýbajú. A pekný bordel vedia robiť tiež.

Festival ako jediný showcaseový podnik na Slovensku má svoje miesto. Z vyše devädesiati vystúpení si každý mohol nájsť to svoje, do budúceho roka sa rada rozdvojím, aby som toho stihla viac. Tak isto tento ročník potvrdil, že cesta zdražovania lístkov (aj keď pre organizátorov nevyhnutná) nie je tá správna – koncertom častokrát chýbala atmosféra, ktorú by si kapely zaslúžili za svoje výkony. V porovnaní napríklad s pražskou klubovou Žižkovskou nocou (aj keď konferenčná časť chýba), ktorá ponúka za jednotné vstupné 150 Kč vyše 150 vystúpení v 26 kluboch, bola atmosféra podobná skôr minulému ročníku. Bratislavské Waves majú stále veľký potenciál rozvíriť vody alternatívneho hudobného priemyslu aj ďalší rok.