Pohoda Festival 2016: 1. deň

Zažiť a vidieť

Slovo "pohoda" sa skloňovalo čoraz častejšie s príchodom magického dátumu 7. 7., a to nie len zo zvyku hovoriť, že je u nás všetko v pohode. Ale naozaj vydýchnuť si môžeme až po prejdení zatáčky na Opatovce, keď sa otvorí festivalová panoráma so špicatými vežičkami. Dvadsať rokov, tridsaťtisíc návštevníkov, oslavy to budú veľkolepé.

Predfestivalové rána bývajú o niečo hektickejšie. Vyráža sa s klasickým meškaním, zápchy cestou sú povinné, neúprosné čakanie na vstupe násobí vzrušenie. Ale je to tam! Po swingovaní na otváračke s Funny Fellows už stačí chytiť to najlepšie miesto na zapichnutie kolíkov pre stan a uvoľniť sa na najbližšie tri dni.

Pre mnohých sa festival stal povinnou súčasťou leta. Keď už mu aj niekoľko rokov dozadu prakticky nebolo čo vyčítať, o tohtoročnom ročníku s ďalšími novinkami to zdá sa platí dvojnásobne. Začnime pivom, pre mnohých prvý kontakt. "Hele, jako co to ten Urpiner?" pýta sa české osadenstvo pri stole. Na Urpiner som bola zvyknutá len v dohľadnej vzdialenosti od banskobystrického námestia a teraz si ho môžem vychutnať v rôznych farbách a stupňoch. A po včerajšej ochutnávke platí čím vyššie číslo, tým lepšie. Na domáckej atmosfére pridala aj Pivobrána, miesto pre výčap malých pivovarov. Bratislavský Richtár Jakub tak pripomenul stredoškolské časy, kedy si tí s rozmaznanejším jazíčkom šli uhasiť prvý smäd do neďalekého minipivovaru.

Štvrtkový hudobný program nikomu nespôsoboval dilemu kam ísť. Odohrával sa na hlavnom pódiu a odštartovala ho vyhlásená "najhipsterskejšia kapela na Slovensku", Milan Lasica & Bratislava Hot Serenaders. Príhodnejšia kapela na otváranie by sa ťažko hľadala, galantný bigband Pohode svedčí a glosátor Lasica je tu stálym obyvateľom. Z nasledujúceho vystúpenia kapely Gogol Bordello sa dali očakávať jedine výbuchy energie a litre potu, aj keď k pravej gypsy party to bolo ešte kúsok. Šaškovať na pódiu sedemnásť rokov bez toho, aby vystúpenie vyzeralo umelo svedčí o správnej šialenosti podporovanej údermi do bubnov dvoch devušiek počas obsesívnej skladby Wonderlust King. A Pala Tute? Madonna sa mohla vynoriť každú chvíľu.

V rozhovore organizátor Pohody, Michal Kaščák, uviedol, že sa o PJ Harvey snažili niekoľko rokov a vyšlo to až na jubilejný ročník. Stálo to za to. 90-minútové vystúpenie britskej speváčky zatajilo davu dych, nikto sa nesnažil presúvať a publikum pokryla čiernou noblesou. Desaťčlenná kapela skôr pripomínala orchester, kde každý člen mal rovnocennú pozíciu a celé to pôsobilo až nezvyčajne vyvážene. Jednoznačne aj vďaka zvuku, ktorý dokázal vykresliť každý tón, od trúbenia saxofónu a pochodové rytmy bubnov, po neskutočné hlasové polohy. Väčšinou zazneli skladby z nového albumu The Hope Six Demolition Project doplnené o klasiky ako Let The England Shake. Mne prechádzali zimomriavky ešte chvíľu po vystúpení.

Ako ďalší bod stretávania sa a vymieňania zážitkov poslúžilo Café Kušnierik so všetkým, čo k pravým kaviarenským povaľačom patrí: knižnica, dobrá káva a pohár vína. A do toho vám hrá Michal Kaščák dj set s prierezom uplynulých dvadsiatich rokov. A to je len začiatok.