Sziget 2018, ďeň šiesty: V austrálskej pasci

Pondelok bol najžiadanejším dňom tohtoročného Szigetu a vypredanie bolo ohlásené s predstihom. Kvôli dievčenskému idolu Shawnovi Mendesovi sa vekový priemer publika znížil ešte rapídnejšie a človek s priemernou výškou sa v dave na MØ, ktorá mu predchádzala, mohol cítiť ako žirafa.

Koncert Dánky bola jedna obrovská narodeninová párty, na ktorej nechýbalo ani zborové Happy Birthday. Šlo možno o najodovzdanejšie vystúpenie festivalu a oproti jej predošlým predstaveniam bola ešte expresívnejšia. Okrem selfíčok si kúsok z nej možno odniesli aj niektorí fanúšikovia, keďže niekoľkokrát skočila do davu a nebála sa medzi ním prechádzať. O tom, že na Szigete sa MØ cíti veľmi pohodlne, navrával aj chlapčenský outfit v štýle 90. rokov s roztrhanými teplákmi. Škoda len, že repertoár bol zväčša obmedzený len na songy z najnovšieho albumu a najväčšie hity, kým zaujímavejšie veci zo starších nahrávok až na pár výnimiek chýbali.

Premenlivý prejav s občasným podivným kvílením od Mendesa nezapôsobil a počas chvíle strávenej na Kygovi zaujala len záplava blikajúcich glow sticks, ktoré pred začiatkom vystúpenia rozdávali organizátori festivalu. Tisíce umelinových tyčí pôsobili kontrastne oproti všadeprítomnému apelu na ekologickosť. Práve keď som chcela pochovať svoju vieru v ľudstvo, natrafila som na obrovské pouličné divadlo Wired Aerial Theatre: As The World Tripped z Veľkej Británie. Hoci sa odohrávalo každý večer, pár stovák ľudí si k nemu našlo cestu aj v prime time a sledovalo živý katastrofický príbeh o ekologickej kríze. Artisti visiaci na obrovskej ploche predviedli dychberúce vzdušné predstavenie na pozadí dramatického filmu a vizuálov.

fotogalerie z dalšího festivalového dne tady

Ohromená a rozladená zároveň som sa presunula na švédsku formáciu Little Dragon. Ich indietronika, ktorá vo Švédsku stúpa na popularite a ponúka niekoľko chytľavých songov, v Budapešti prilákala len priemerne veľké publikum. Štvorica však nijako netlačila na pílu a zachovávala si všetku svoju originalitu, nevtieravosť a ťažkú zaraditeľnosť. Yukimi Nagano, odetá v tradičnom samurajskom odeve, mala charizmy na rozdávanie, pobiehajúc po pódiu a občasne asistujúc zvyšným hudobníkom pri hre pripomínala malú dračicu. Energetická aj zvuková rozmanitosť už mala počas songu Wildfire návštevníkov v hrsti a ako v tranze sa všetci odovzdali jeho beatom.

Vrcholom predposledného dňa bol Nick Murphy, známy pod pseudonymom Chet Faker. Od momentu, keď s menším meškaním vstúpil na pódium, šlo o niečo špeciálne. Jeho prítomnosť pôsobila sama o sebe hypnoticky a bez toho, aby si zvláštnym spôsobom získaval pozornosť, nebolo možné z neho spustiť oči. Hlboké elektronické soundy Cheta Fakera a temná inštrumentálnosť Nicka Murphyho sa vrývali pod kožu a znamenali nezabudnuteľný delikátny zážitok.