Sziget 2018, ďeň prvý: Oblaky prachu

Po dvoch rokoch sme sa opäť vrhli do ostrovného dobrodružstva s názvom Sziget. Hlavné brány nás pod spaľujúcim slnkom vítali známymi heslami ako “for peace” či “human rights” a zvláštna pozornosť je v tomto ročníku venovaná “green planet”. Na festivale možno konečne vidieť vratné kelímky alebo hrdé oznamy o škodlivosti a odmietaní plastových slamiek, hoci sa vznášajú v každom druhom drinku.

Slovenská hudobná scéna bola reprezentovaná už v prvý podvečer v podobe rappera Strapa. O tom, že polovične naplnená Europe stage bola zastúpená prevažne slovenskými a českými fanúšikmi, sa presvedčil v úvodnom hlasovaní obecenstva a na československú strunu pôsobil prídavkami ako Živió či hláškou od známeho lyžiara “very gut wetr”. Počas vydareného predvádzania svojho rapperského umenia si získaval zahraničnú časť publika politicky smerovanými vyhláseniami ako “Fuck Donald Trump!”.

fotogalerie z prvního tady

Prvým zaujímavejším menom na hlavnom pódiu bola Švédka Lykke Li. Jednoduché bannery so speváčkinym zaslzeným okom prezrádzali, že vystúpenie sa bude sústrediť na predstavenie nového albumu So Sad So Sexy. Pomalší rozbeh v podobe smutnejších a depresívnejších songov, za čo sa Li v priebehu ospravedlňovala, postupne prerástol do intenzívnejšej roviny. Vizuálne projekcie či iné efekty absentovali, vďaka čomu vynikol emotívny a jemný prejav Li ľahko sa vlniacej v latexovom odeve. Perfektne zostavený setlist bol zakončený hitovkou I Follow Rivers, čo predstavovalo moment, na ktorý čakala väčšina fanúšikov. O tom, že publikum nedokázalo oceniť hĺbku predchádzajúceho zážitku, navrávalo skoršie ukončenie vystúpenia, keďže k vytlieskaniu prídavku nedošlo. Klub by bol vhodnejším miestom pre lepšie vychutnanie si jej sad popu.

Pri ďalšej ceste k Europe Stage nás sprevádzala veselá vlna fanúšikov mávajúcich ukrajinskými vlajkami, až kým sme sa neocitli pred takmer zaplneným pódiom, na ktorom už poskakovali nápadito odetí hudobníci z 5'nizza. Unikátne spojenie reggae, folku, hip hopu s využitím akustickej gitary a beatboxu nám dodalo dávku energie potrebnú na prežitie v dave pri nekonečnom čakaní na headlinera dňa – Kendricka Lamara. Po štyridsaťpäť minútovom oneskorení sa americký rapper a držiteľ Pulitzerovej ceny dočkal jasotu na preplnenej stagi, na ktorej do tohto momentu zotrvali snáď len mladšie ročníky, ktoré mu neprofesionalitu a mierne arogantné vystupovanie odpustili. Nešlo pritom o žiadnu veľkú show, kapela na pódiu nebola viditeľná a predhraté vokály taktiež nepôsobili vierohodne. Aj keď duchaplnosť Lamarových textov nemožno poprieť, po hudobnej stránke bolo vystúpenie skôr sklamaním.