Track týdne: Fvck_Kvlt – Smrť civilizácii / 100 dní smutný

Počet plánovaných releasov, ktoré boli odložené, sa pomaly zväčšuje, ale našťastie je aj množstvo hudobníkov, ktorých to v tvorbe vôbec nevyrušilo. Rapper a producent Fvck_Kvlt si tak v kľude dokončuje druhý album, EP s chlapcami z Kvlt Crew a niečo chystá aj s Edovým synom. Od novembrového debutu Kvlt Teachings si zarapoval s Prezidentom Lourajderom na remixe piesne Divočina (trve), prispel Karlovi slohou a niekoľkými beatmi na album 999 a zapojil sa aj do beefu proti Molochovi Vľavo. Dvojsinglom Smrť civilizácii / 100 dní smutný tak iba pokračuje v rýchlom tempe vydávania.

Prvá časť Smrť civilizácii s démonickou atmosférou nasiaknutou trapovým beatom obsahuje rovnako zdrvujúci odkaz: „Je to o mojom pakte s diablom, ktorý som uzavrel výmenou za pád starého poriadku a možnosť sledovať, ako sa na jeho ruinách buduje nová spoločnosť. Asi to začal realizovať prostredníctvom toho debilného vírusu.“ Hranie sa s hĺbkou hlasu pri tvorbe dialógu je zaujímavé, ale pieseň viac menej nasleduje trajektóriu doterajšej tvorby.

Väčším odklonom od čierno čierneho nihilizmu je druhá časť 100 dní smutný, ktorá je zároveň aj tým najzaujímavejším, čo doteraz Fvck_Kvlt ponúkol. Neustále prítomné zúfalstvo konfrontuje s uvoľnenejším inštrumentálom, vďaka čomu to nie je iba o absolútnych emóciách, ale o oveľa komplexnejšom ľudskom prežívaní. Bez teatrálnosti, ktorej je na Smrť civilizácii priveľa, tak zároveň vyniká intimita, a tá znie omnoho vyspelejšie a príťažlivejšie. S animovaným vizuálom od Romany Kovacsovej, polospievaným textom a obrazmi slučky pôsobí ako updatovaná verzia Šamlíku od spriaznenej duše Prezidenta Lourajdera (ktorý pred pár dňami tiež vydal svoj ultra depresívny projekt Lofi noci pod pseudonymom Ujko).

Posolstvo tracku Fvck_Kvlt objasňuje takto: „100 dní smutný je o tom, že mi zatiaľ vždy trvalo cca tri mesiace, kým ma prešla tá najväčšia bolesť a znovu som pocítil, že všetko, čo robím, je primárne o hudbe a každého iného a všetko ostatné mám v piči. Nech mi dá každý pokoj, nikto nebude pre mňa nikdy tým, čím je pre mňa hudba. Myslím si, že sa s tým môže veľa ľudí stotožniť, pretože tým hlavným v živote môže byť čokoľvek.“