Matej Žofčín | Články / Recenze | 18.12.2024
S príchodom internetu sa vo svete hudby zmenilo veľa. Vznikli webové fóra, na ktorých si hudobní fanúšikovia vedeli medzi sebou zdieľať hudbu, diskutovať o nej a nájsť tvorbu umelcov, ktorí by bez internetu pravdepodobne upadli do zabudnutia.
Presne takto vznikol Parannoul. Juhokórejský študent, ktorý vo svojej detskej izbe tvorí dnes už kriticky uznávaný shoegaze. Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať. Nasledovalo pár prevažne pozitívnych publikovaných recenzií v prestížnych hudobných časopisoch a Parannoul sa zakrátko stal vo svete hudby ostro sledovaným menom. Nič na to nezmení ani príchod štvrtého alba Sky Hundred, ktoré sa drží v podstate na všetkých fórach na prvej priečke medzi najlepšie hodnotenými projektami tohto roka a niet divu. Parannoul totiž prichádza s doposiaľ najgrandióznejším projektom svojej diskografie.
Na ňom je jeho spoločníkom veľmi ostrá distortion, ktorá lemuje každý song. Agresívne bicie sú v nej takmer utopené, ostatné nástroje sa do nej namáčajú tiež. Z inštrumentálov sa však aj napriek tomu nestáva nepenetrovateľná kaša, umelec ju využíva k získaniu pozornosti, implementuje ju kreatívne, neutopí v nej žiadny nástroj úplne, no zintenzívni ju najviac, ako sa dá.
Drsnosť je ale len povrchová vlastnosť Sky Hundred, dokonca by sa dala označiť za akýsi obranný mechanizmus. Pod povrchom ide totiž o veľmi zraniteľný a emotívny album, každou piesňou sa nesie chytľavá a kreatívna melódia, Parannoulove vokály sú jemné a citlivé. Najkrehkejším prvkom sú však jednoznačne texty. „Kedy už budem môcť pustiť tieto cudzie pocity, neznášam, keď sa stávam silnejší,“ plače v refréne 14-minútového Evoke Me. Primárne v juhokórejčine diskutuje o pominuteľnosti času a keď poeticky a srdcervúco neplače za ľuďmi, ktorí ho opustili, cení si prítomný moment, alebo vyjadruje svoje obavy z budúcnosti. Nechce zostarnúť, bojí sa toho, čo a koho v budúcnosti do jeho života prinesie svet, cíti sa malý a bezvýznamný a všetko to dáva veľmi jasne najavo. „Všetci žijeme s vedomím, že jedného dňa zmizneme.“
Sky Hundred je na prvý pohľad ťažko prístupným albumom. Poslucháčovi dáva úlohu rozbiť škrupinu drsného shoegaze projektu a načrieť do jeho jemného, zraniteľného vnútra. Ak sa vám ale do jeho vnútra načrieť podarí, nájdete v Parannoulovi krehkého mladého študenta, ktorý zo svojej detskej izby v Južnej Kórei nielenže ohuruje kritikov po celom svete, ale v prvom rade dáva najavo svoje pocity.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?