Ťukání do termosky a jiné výpravy do zvukové reality (Viera Marinová)

Je dobré, když si v kině uvědomujeme jednotlivé složky filmu, na který se zrovna díváme? Je nejlepší soundtrack opravdu ten, který na sebe nepoutá pozornost, anebo to může být i naopak? Viera Marinová je zvuková designérka, která stojí mimo jiné za ceněným krátkým filmem Milý tati, který můžete vidět v kinech jako předfilm jiných skvělých titulů: Na cestě nebo 107 matek.

Milý tati od Diany Cam Van Nguyen je nejúspěšnější domácí kraťas uplynulého roku a ty stojíš za jeho sound designem. Milý tati je zároveň film velmi křehký - znamenalo to pro tebe, že se budeš se svými nápady držet v pozadí?
Hlavne v prístupe k zvukovej zložke film prešiel celkom zásadnou zmenou. Aj ja som od začiatku vnímala práve tú krehkosť, a tak som sa snažila pristupovať k sound designu radšej opatrne. Nechcela som cez výraznejšie emócie, ktoré dokáže sound design účinne prenášať, tlačiť vyznenie režisérkinej výpovede smerom ku konfliktu s jej otcom.

Diana ma však nasmerovávala stále viac k bolestnejším, až drsnejším úrovniam. Postupne mi dochádzalo, že bez toho, aby film otvorene neprenášal na diváka aj tieto negatívne pocity a myšlienky, by strácal na úprimnosti a možno aj účinnosti. Preto som pôvodný prístup zmenila tak, aby výpoveď v adresátovi ešte viac zarezonovala.

Máš pocit, že filmoví fanoušci ví, co všechno obnáší práce na sound designu?
Predpokladám, že väčšina divákov to nevie, ale vlastne mi to príde lepšie, ako keby to vedeli a počas pozerania filmu sa nad niečim takým zamýšľali. Pokiaľ nejde o experimentálnejšie štylizované filmy, úlohou filmového zvukára je vyskladať zvukovú realitu, tak aby divák úplne automaticky bral za samozrejmosť, že to, čo počuje, vychádza zo světa, ktorý vidí, hoci často je jediným použitým zvukom, ktorý vznikol súčasne s obrazom, len dialóg postáv. Zvukár pritom musí naraz zohľadňovať nielen rovinu uveriteľnosti, ale aj to, aké skryté významové či emočné signály majú byť zvukom sprostredkované. Divák ponorený vo filme potom berie za samozrejmosť aj to, čo je od skutočnej reality dosť vzdialené, pretože je to verné samotnému príbehu. Iná situácia nastáva, ak je filmový zvuk nápadne odlišný od reality, vtedy si ho divák všimne určite. Ak je to takto od začiatku, divák po chvíli akceptuje novú realitu. Ak sa to stane až v nejakom špecifickom momente, divák si tento rozpor v hlave snaží nejako vysvetliť. V tomto momente často dochádza k sprostredkovaniu nejakej informácie, ktorá sa samotná nenachádza ani v obraze ani vo zvuku, ale len v rozkľúčovaní ich rozporu.

Z technického hľadiska môže práca na sound designe pozostávať z kombinácií rôznych procesov, od nahrávania a vrstvenia nahrávok rôznych objektov alebo napr. hlasu (a ich ďalšieho upravovania) až po ich syntetické vytvorenie. Pri vytváraní sound designu do Milý tati som napríklad viackrát vychádzala z hudby, ktorú som mala skomponovanú ako prvú. Povyberala som niektoré zaujímavé momenty a roztiahla ich v čase na tiahle ambientne plochy, alebo som naopak niektoré ruchy sprocesovala rovnakými phasermi, rezonátormi či ďalšími efektami, ktoré som predtým použila v hudbe. Takýmto spôsobom som chcela organicky prepojiť hudbu a zvuk, aby fungovali spoločne a nevnímali sme ich ako dva obsahovo samostatné prúdy.

Jsou filmy, na které se ráda díváš právě pro to, jak se v nich pracuje se zvukem, i když příběhově ti přijdou blbé?
Že by som si opakovane pozrela film, na ktorom sa mi páčil len zvuk, sa mi nestáva. Príležitostne však celkom rada idem do kina na nejaký akčnejší žáner, napr. sci-fi, kde veľmi neočakávam, že bude skvelý scenár alebo herecké výkony, no teším sa práve na to audiovizuálne spracovanie.

„Dramaturgicky” ses podílela na albu Niny Rosy Discover. Co to znamená? Radila jsi s pořadím skladeb nebo navrhovala, které nástroje použít?
Som veľká fanúšička hudby mojej sestry a vždy keď hrajú Nina Rosa v Prahe, snažím sa to nepremeškať. Občas po koncertoch som jej pokiaľ možno nezaujato zhrnula, akým dojmom na mňa koncert pôsobil. Keďže už máme taký zvyk si takto hovoriť do vecí, prizvala ma na nahrávanie albumu na pár dní do štúdia.

S nástrojovým obsadením som im neradila, ak sa teda neráta jedna skladba, pri ktorej sa mi zdalo, že by sme mali pridať nejaký perkusný zvuk, a jediné, čo mi v tej chvíli ku skladbe pasovalo, bolo ťukanie nechtom do Ninkinej termosky. K jednej skladbe som potom ešte vymyslela druhý hlas, no celkovo som nepomáhala s nápadmi, ako skôr dávala spätnú väzbu. Čo sa týka poradia skladieb, keď boli už skladby nahrané, zoradila som ich asi v troch rôznych usporiadaniach, z ktorých si Ninka vybrala ten, čo jej najviac sedel. Skladby sú prepojené drobnými zvukovými atmosférami, ktoré som pre album vytvorila.