Nedokonalosť ako prednosť (yeule)

Každý koncert začína neskôr, vieme. Dve hodiny mi už od singapurského non-binary projektu Yeule prišli ako veľa. Síce som polovicu noci strávila v rade na točitom schodisku pražského nezávislého kultúrneho priestoru Underdogs’ a sledovala ospalo-apatické tváre ostatných, no atmosféra akcie na tom prekvapivo neutrpela. Dekadentné podzemné priestory presvietené farebnými tlmenými neónmi a citeľná inkluzivita. Pre alternatívny post-gender vesmír, v ktorom sa druhá a najnovšia štúdiovka Glitch Princess nesie, je Underdogs’ dokonalý. Organizovali glitter.hit a A.M. 180 collective.

Po hodine a pol od plánovaného začiatku vystúpili s industriálnym sci-fi energickým dj setom rezidenti olomouckého PAFu Gertie Adelaido. Bola to pestrá všehochuť pretkaná prevažne repetitívnymi továrenskými zvukmi a rozbitého skla, ktoré pripomenuli skoré experimenty vtedy západo-berlínskych Einstürzende Neubauten. Potom vyskočili na stage Yeule s pre nich typickým temno-digitálnym zvukom.

Polovica tracklistu bola z Glitch Princess a druhá polovica zo známejších songov z ich debutového lpčka Serotonin II. Na stage prišli s uvoľnenou náladou ako hudobníci, performeri a kyborgská entita Nat Cmiel, ktorí sú protagonistami sveta Glitch Princess. Projekt Yeule bol vytvorený na základe Natiných nedostatočných schopností spojiť sa s offline svetom a slúži ako most medzi nimi a nami. Čo sme v Underdogs’ videli, bol stret týchto dvoch svetov. Transakcia publika a umelca.

Počas koncertu padla aj manifestácia vzťahu Nat k digitálnu – Pixel Affection. Mnohých potešili, keď zobrali do ruky bielu elektrickú gitaru a zahrali zvukovo asi najminimalistickejší song Glitch Princess - Don’t Be So Hard on Your Own Beauty. Intímna, textársky geniálna výpoveď nestratila na sile ani pri živom vystúpení.

Každá časť koncertu sa držala v subtílnej, temnej, ale éterickej atmosfére. Od digitálneho veku Serotonínu II k ambientnom podloženej nedokonalosti Glitch Princess. Počas vystúpenia sme všetci stáli a sledovali nežnú entitu zhmotňujúci priepasť, na ktorej hranici občas balansuje asi každý. Práve táto práca s vnútrom, ktorá sa naplno prejavila v jej „nedokonalom“ albume, je to, v čom spočíva ich unikátnosť.