Vstupní prohlídka: Sperm of Mankind

Humory na východ od ráje? Prosím: „A zakúsili sme vôňu úkrutneho showbiznisu a komercie. Pure Design totiž zaslal naše demo do Coca Cola Popstar. Výsledky nás pobúrili. Nielenže nás nevybrali, ale nám dokonca skomolili meno! Hajzli! A ja som chcel spraviť tri way split s Avril a Zuzkou Smatanovou. Pičee! No a toto bolo totálne zahájenie kariéry našej porno grind-hopovej kapelky,“ říkají Sperm of Mankind. Tak nelidský vokál, vedle kterého je kanál čistý jako svatební roucho, není k mání každý den, a v rukávech toho mají více. Bratislavští goregrindeři hrají od roku 2005, v diskografii najdeme několik demáčů, alb i kompilací, v sestavě změn jako prasat v ohradě. Názvy skupin, ve kterých hráli dříve, jsou rovněž výstavní, tesat do kamene. K vidění a slyšení třeba na Žižkovské Noci, hezké to nebude…

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Rado: K tomuto hudobnému štýlu som sa dostal postupným vývojom skrz menej agresívne odnoše metalu ako heavy a thrash, postupne som sa dostal k death metalu, až nakoniec som skončil pri najvačšom chlieve zo všetkých štýlov. Na tomto ma veľmi bavia reakcie nezainteresovných ľudí pri prvom posluchu. Najväčšiou inšpiráciou pre mňa vždy bola a bude pražská kapela Ahumado Granujo.

Tomáš: Asi Rado, keď ma zavolal do svojho počinu Amagore.

Peťo: K tomuto štýlu som sa dostal cez počúvanie všetkých možných druhov metalu a keďže som rád nachádzal kapely, ktoré mali ešte tvrdší a extrémnejší zvuk, tak som sa prirodzene dostal ku grindcoru a goregrindu. Jedny z mojich prvých vzorov boli Cock and Ball Torture, Ahumado Granujo a Leng Tche. No a mal som šťastie, že pár ľudí ovládajúcich nástroje okolo mňa tak isto holdovalo tomuto žánru, čo bol vtedy zázrak, takže kapela bola nevyhnutná voľba.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Rado: Popri hudbe mám najradšej únik s betonóvej džungle niekam na hory.

Tomáš: Programujem.

Peťo: Živím sa robením grafiky do hier. A vo voľnom čase rád hrám hry.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?
Rado: Najhoršie na hraní s kapelou je asi únavné cestovanie. Najhoršie na hraní bez kapely je asi to, že hráte sám.

Tomáš: Zísť sa na skúšku.

Peťo: Najhoršie je hrať niekde veľmi ďaleko, dlhé cesty sú hrozné, a aj keď si myslím, že sme dostatočne slávni na súkromné lietadlo, som bohužial jediný.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Rado: Rôzne veci, asi keď vidím niečo šokujúce, napr. zadok Emily Ratajkowski.

Tomáš: Torpedo tits.

Peťo: Zadok Emily Ratajkowski a torpedo tits.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Rado: Jednoznačne kvalitne vychladené pivko, niekedy sa hodí aj nejaká tá minerálka, čo sa týka jedla, je ťažké hodnotiť, čo by sa malo a čo nemalo, to je vždy na organizátorovi, s čím príde, ale snažím sa vyhýbať sóji.

Tomáš: Bez pivečka, veď to je dva v jednom.

Peťo: Nealko a McDonalds niekde nablízku, alebo aspoň po ceste.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Rado: Keď hráte v kapele, je potreba neústále vrážať do vybavenia. Veci sa kazia, struny sa trhajú. Musí vás to naozaj baviť. Je to finančne náročný koníček.

Tomáš: Asi na merch kapiel. Teraz si to už môžem dovolit a podpoříš tým kapelu, čo je paráda.

Peťo: Nástroje a aparatúra, keď člověk hrá, tak musí byť do svojho remesla aj tak trochu fanatik. Takže áno, potrebujem všetky tie gitary, čo mám. Asi do toho išlo najviac peňazí. Druhé miesto si drží software a gitarové pluginy, ktoré v poslednej dobe dosahujú neuveriteľnú kvalitu.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?
Rado: Ľudstvu sa úspešne podarilo za päťdesiat rokov vykynožiť šesťdesiat percent divožijúcich zvierat. Radikálne sme zmenili podmienky pre život na tejto plánete. Generácie po nás to budú mať oveľa zložitejšie.

Tomáš: Že sa cítim ako na Miss World 3000...

Peťo: Máme prístup k obrovskému množstvu informácií. Aj napriek tomu to ľudia nedokážu využívať. Ako výsledok tu potom máme hlučných idiotov s volebným právom.