Bokka: Keď utajenie oslobodzuje

Ako sa pripraviť na rozhovor kapely, keď ani neviete, s kým ho robíte? Vlastne úplne ľahko: ostanete pri hudbe. Stačí sa odpútať od minulosti, možných projektov, na ktorých predtým možno pracovali, a ostať v súčasnosti. Utajenie členov trvá už tri roky a podľa slov BOKKA experiment vyšiel. V Čechách koncertujú radi a 1. 4. zavítajú do brnenskej Flédy. Viac už o tvorbe synthpopového objavu porozpráva... na tom nezáleží kto.

Okolo vašich masiek je rúško tajomnosti. Identita vyzerá byť dôležitou časťou vašich vystúpení, prečo?
Celé to začalo ako experiment. Keď sa pozrieš na showbiznis, je ťažké si nevšimnúť ten znepokojujúci obrat v poslednom čase. Zdá sa, že ľudia a médiá sa začali viac zaujímať o oblečenie umelcov, ich partnerov a o to, čo robia alebo nerobia v súkromí, ako o umenie samotné. Chceli sme vedieť, či by aj v takýchto časoch hudba mohla obstáť bez zbytočného backgroundu, ako ho vnímame my. Bez tvárí, bez informácií, kto je za tým. Iba hudba a video. Bolo neskutočné pozerať sa na to, ako to funguje. Aby sme boli úprimní, neočakávali sme veľa, keď sme vydávali Town of Strangers na Youtube. Boli sme len zvedaví. Nášmu budúcemu vydavateľstvu sme povedali, že nebudeme robiť žiadne rozhovory, ani navštevovať televízne a rádiové show. Nikdy sme si nemysleli, že tento antireklamný krok sa pre nás stane vetrom do plachiet, takže sme sa rozhodli s experimentom pokračovať. Dali sme si masky, stlmili svetlá a snažili sme sa sústrediť na dva veľké zmysly, sluch a zrak, tak, aby ľudia naozaj mohli zažiť hudbu. Dva roky uplynuli a stále sme na tej istej ceste a stále to funguje. Nielen že si ľudia zvykli na náš koncept, ale ho aj prijali a podporujú nás v tom. Veľmi sa z toho tešíme, pretože si vážime naše súkromie. Nikdy sme sa nevzrušovali nad červeným kobercom a štýlovými párty. Radšej skladáme hudbu a hráme ju naživo, ako by sme sa chceli stať celebritami.

Do akej miery teda odráža BOKKA vás samotných?
My sme skutočná BOKKA. Sme v skladbách, ktoré tvoríme. Len cítime, že nezáleží na tom, kto sme a čo robíme alebo čo sme robili v minulosti. To hudba je to najdôležitejšie.

Čo by ste chceli, aby si ľudia odniesli z toho, čo zažívajú na vašich koncertoch?
Chceli by sme, aby sa ľudia po našich koncertoch jednoducho cítili lepšie. Každý potrebuje nejaké rozptýlenie od reality, ktoré nám pomáha preniesť sa cez každodennú úzkosť a trápenie, ktorými každý prechádza. Hudba má úžasnú silu, posúva nás dopredu, pomáha nám zabúdať. Bolo by skvelé, keby ľudia prežívali emócie pri počúvaní našej hudby, ktoré by ich robili šťastnejšími, aj keby to bolo len na krátku chvíľu. Presne také, aké prežívame my, keď prichádzame na stage.

Nový album Don't Kiss and Tell je od eponymného debutu odlišný, tanečnejší. Je niečo konkrétne, čo ste chceli zmeniť?
Don't Kiss and Tell je čiastočne výsledkom našich skúseností z hrania naživo. Počas takmer dvoch rokov sme hrali na mnohých koncertoch a stal sa z nás veľmi dobrý tím. Čím viac sme hrali, tým viac energie sme vkladali do našich skladieb. Bol to pre nás prirodzený vývoj na stagei a dostali sme skvelý feedback z publika. Túto energiu sme zobrali do štúdia, čím sa stali naše skladby energickejšie, s viacerými gitarovými vibráciami ako predtým. Možno sú trochu drsnejšie a punkovo ladené, ale stále plávajúce v elektronických zvukoch a nahrávkach, ktoré si radi vytvárame sami.

Veľa skladieb na Don't Kiss and Tell sú o láske a nenaplnených očakávaniach. Odkiaľ prichádza inšpirácia?
Všetky skladby píše naša vokalistka - Y. Dáva do nich vlastné city, myšlienky a skúsenosti. Niekedy je pozorovateľkou života niekoho iného, ale vačšinou sú to jej vlastné emócie, ktoré môžeš nájsť v textoch.

Pre skladbu The Town of Strangers ste nahrávali na appku zvuky všetkých možných vecí z domácnosti - poháre, fľaše, krabicu na vreckovky... Stále experimentujete so zvukom?
Áno, milujeme to. Trávili sme hodiny vytváraním rôznych náhravok pre Don't Kiss and Tell. Predovšetkým si myslíme, že je úžasné, že všetko okolo nás vydáva zvuk. Možeš hodiť kľúče na zem a zvuk nahrať, pridať ozvenu a potom si uvedomíš, že je z toho skvelý činel. Alebo udrieš do krabice s paličkou a zvuk zmeníš na zaujímavý úder do rytmičáku. Alebo nahráš hlas, skreslíš ho a použiješ ako klávesy. Je to zábava a môžeme vytvoriť niečo, čo nikto iný nemá. To nás baví. V súčasnosti je ťažké byť inovatívnym. Niektorí hovoria, že v hudbe už bolo všetko vynájdené, ale myslím, že stále možeš docieliť, aby to znelo unikátne.

Na pódiu je ľahké uhádnuť, kto je frontman. Kto riadi kapelu "za scénou"?
To je práve naša najväčšia slabosť. Sme piati a snažíme sa udržovať demokraciu, väčšinou to však skončí problematicky. Napríklad nie sme schopní si vybrať druhý singel, pretože každý by chcel nejakú inú skladbu. (smiech) Ale máme sa navzájom úprimne radi a na konci dňa sa nám podarí dohodnúť sa.

Fenomén BOKKA uchvátil mnohých veľmi sviežou a novou hudbou. Predpokladám, že v začiatkoch nebolo také ľahké ísť koncertovať do zahraničia. Čo vám najviac pomohlo? Máte v Poľsku nejaký export office?
Vždy bolo ťažké pre poľské kapely preraziť do zahraničia. Z nejakého dôvodu nie je veľa veľkých poľských počinov, ktoré by boli známe vo svete. Ale showcaseové festivaly a festivaly všeobecne sú skvelý spôsob, ako šíriť povedomie o vlastnej hudbe, a to je to, o čo sme sa snažili vyše roka. V Poľsku nemáme žiaden export office, takže je pre nás ťažšie zariadiť si koncerty mimo našu krajinu, ale máme skvelú manažérku - malé dievča s veľkými očami a obrovskou vášňou pre hudbu. Zatiaľ odviedla skvelú prácu.

Aj keď sme susedné krajiny, vieme veľmi málo o alternatívnej scéne v Poľsku. Aká je?
Je fakt dobrá! Veľmi expandovala za posledné dva roky, vyzerá to, že poľskí umelci začali byť otvorenejší. Prestali sa starať o to, či si ich výtvor nájde cestu do rádia, alebo nie. Internet stačí na to, aby kapela prerazila, ak má dobrú hudbu. Teraz je veľa elektronických duetov, ale poľská scéna má aj veľa ďalších odtieňov. Nikdy predtým to nebolo lepšie.

Fajn, tak zatiaľ ste dosiahli to, že publikum na Colours of Ostrava sa z vás išlo zblázniť. Vyzeráte veľmi prirodzene aj na veľkom stagei. Aký je váš ďalší nesplnený sen, na ktorý ste zatiaľ nedostali ponuku?
Ostrava bola pre nás skvelá skúsenosť. Boli sme ohromení reakciou českých fanúšikov na našu hudbu, radi sa vraciame k našim južným susedom. A samozrejme máme veľké sny, ktoré dúfame, že sa nám niekedy splnia - tour v Japonsku (to je asi ten najväčší sen), Coachella festival v USA, Glastonbury vo Veľkej Británii, Primavera Sound v Španielsku a veľa veľa ďalších...