Filip Kubelka (Fraj): Absentuje tu tradícia navštevovať festival tohto typu

Znáte slovenský region Gemer? Dobrá příležitost, jak ho poznat, se naskytne tento víkend, kdy se v Rimavské Sobotě odehraje festival Fraj. Třetí ročník multižánrové akce nabídne koncerty, výstavy, diskuze i workshopy, angažované podhoubí i důraz na humor obecně. A to celé v unikátním prostředí budovy Černý orel. O pár upřesnění jsme poprosili člena organizačního týmu Filipa Kubelku.

více o festivalu zde

Gemer - jaký je to kraj? Pro většinu obyvatel z Česka to není známá destinace, ale pokud řekneme, že jde o jeden z nejchudších krajů bývalého Česko-Slovenska, u nás si představím kraje postižené důlním průmyslem.
Gemer je takisto región, kde bol v minulosti banský priemysel významný. Nazývali nás železné srdce Uhorska. Zanikli tu ale aj mnohé iné priemyselné odvetvia a gemerské okresy sú dnes tie s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Je tu však čo objavovať, mieša sa tu viacero kultúr. Malomesto má svoje čaro a región ukrýva množstvo kultúrneho a prírodného bohatstva.

Předpokládám, že pořádat festival v Gemeru asi není jen tak, resp. že je třeba celoroční práce na různých úrovních. Jak vypadají vaše další kulturní aktivity?
Prvým krokom je podať projekt na Fond na podporu umenia. To znamená, že už mesiac po festivale musíme mať jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať ďalší ročník. Premýšľame nad konceptom, témami, a začíname oslovovať umelcov. Po pridelení grantu začína festival naberať reálne kontúry – finalizujeme line-up a riešime rôzne prvky festivalu.

Najintenzívnejšia fáza prichádza v máji, kedy začíname s propagáciou festivalu, a v tejto intenzite potom pokračujeme až do samotného festivalového víkendu. Náš tím ako celok zatiaľ iné kultúrne akcie neorganizuje. Riaditeľ festivalu však pracuje v Mestskom kultúrnom stredisku, takže je pri organizácii takmer všetkých kultúrnych podujatí, ktoré sa v Rimavskej Sobote konajú.

Jak se bude lišit třetí ročník Fraj festivalu od toho prvního, kam jste se posunuli? Kolik očekáváte fanoušků a jak velký je to risk dělat takovou akci v pandemické době, kdy se podmínky často mění ze dne na den?
Líšiť sa bude predovšetkým tým, že naň prídu ľudia. Prvého ročníka som sa zúčastnil ešte ako divák a pamätám si, že na koncerte Veca nás bolo asi dvadsať. Bol som úplne nadšený, že sa takáto akcia v našom meste koná, ale zároveň som sa trochu obával, že naposledy. U nás totiž zatiaľ nie je pre takýto druh kultúry dostatočne veľké publikum. Absentuje tu tradícia navštevovať festival tohto typu. Keď chodievam na Pohodu, z nášho kraja je tam minimum ľudí, kým moji kamoši z Piešťan alebo Prievidze tam majú celé partie.

Dostalo se vám nějaké pomoci ze státních samospráv?
Zatiaľ sme ďaleko od stavu, kedy by sme vedeli takýto festival zorganizovať bez podpory mesta, kraju a štátu. Štátny Fond na podporu umenia nám pokrýva obrovskú časť nákladov. Finančne nás podporuje aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý je zároveň zriaďovateľom strednej školy, ktorá nám poskytuje festivalový priestor. Spomínané Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota je oficiálnym organizátorom festivalu.

Hudební dramaturgie je postavená na čem, je tam nějaká jednotící linka?
Momentálne je náš festival nastavený tak, že prezentujeme progresívnu domácu scénu, ktorej hedlajnuje jedna masovejšie známa kapela – samozrejme taká, ktorá zapadá do konceptu. Minulý rok to bola Para, tento rok Chiki liki tu-a. Snažíme sa ľuďom ukázať, že slovenská hudobná scéna nie je len tých pár obohratých piesní z komerčných rádií, ale ponúka neskutočne pestrú paletu rôznych hudobných žánrov a zaujímavých osobností. Radi zdôrazňujeme, že v line-upe máme art rock, indie pop, dream pop, weird pop, ale aj cry dance. (smiech). Do tohto konceptu chceme zahrnúť aj českú scénu. Tento rok privítame Něco něco a v budúcnosti bude českých interpretov na Fraji určite viac.

Fraj není zdaleka jen o hudbě, jak si vlastně představujete aktuální, moderní festival, co by měl obsahovat a co by měl přinášet?
Veľmi dôležité sú pre nás hodnoty slobody a tolerancie. Nie sme festival bez názoru. Nechceme byť politickí, ale považujeme za svoju povinnosť byť angažovaní – snažiť sa prispieť k zmene. Preto sa venujeme spoločensky dôležitým témam. Minulý rok sme hovorili o klimatických zmenách, tento rok máme dve zdanlivo generické, pre región však veľmi aktuálne témy – hoaxy (Rimavská Sobota je na spodných miestach rebríčka zaočkovanosti) a cestovný ruch (vysoký potenciál pre rozvoj regiónu). Ďalšou zložkou, ktorá je pre nás dôležitá, a myslím si, že sa na festivaloch tohto typu až tak často neobjavuje, je humor. Minulý rok sa u nás nahrával jediný výjazdový diel humoristického podcastu Lužifčák a tento rok budú komici zo Silných rečí roastovať známu novinárku Zuzanu Kovačič Hanzelovú. Tohtoročnou novinkou, z ktorej sa veľmi tešíme, je regionálny merch, ktorý sme nazvali Gemerch. Sú to tričká, tašky, batohy či šperky s regionálnymi motívmi, navrhnuté prevažne miestnymi dizajnérmi. Zatiaľ máme na ne veľmi pozitívne reakcie.

Kam se jezdíte inspirovat, co se týče nejen hudebních produkcí a nových talentů, ale i organizačních postupů a logistiky, které akce nejen na Slovensku berete za relevantní? Máme vás třeba očekávat na bratislavském Sharpu?
Veľa hudobnej inšpirácie čerpáme z Rádia_FM, ktoré zastrešuje slovenskú progresívnu scénu. Radi si tiež necháme poradiť od Vojtecha Tkáča a Zdeňka Lichnovského z Reflektoru a, samozrejme, aj z FullMoonu. Asi vás neprekvapí, že organizačným svätým grálom je pre nás Pohoda. Chodievame aj na Grape a Flaam. Členov nášho tímu môžete tiež stretnúť na Scénickej žatve, festivale Tehláreň alebo Hviezdnych nociach v Bytči. Poškuľujeme aj po českých festivaloch. Napadá mi Beseda u Bigbítu, Jinčí čin alebo Luhovaný Vincent, ale tam sa nám zatiaľ dostať nepodarilo. Na Sharpe sa samozrejme vidíme. Vzhľadom na špecifickosť nášho festivalu však väčšinu organizačných a logistických postupov zlepšujeme učením sa z vlastných „prúserov”.

Kdybys měl říct, proč přijet do Rimavské Soboty, co bys řekl?
Rimavská Sobota je mesto s veľmi pekným štvorcovým námestím obklopeným historickými budovami. Na dvadsaťpäť tisícové mesto je tu aj silná kultúrna scéna. Pôsobí a tvorí tu početná komunita divadelných ochotníkov, zborových spevákov, country hudobníkov, dj-ov, filmárov, tanečný orchester a, samozrejme, nesmrteľný Maduar. (smiech) Máme galériu moderného umenia, múzeum, knižnicu, hvezdáreň a teraz už aj alternatívny festival. V okolí nájdete unikátne gotické kostoly a pestrosť sprístupnených jaskýň, akú nemá žiaden kraj v Európe. Na Gemeri sa nachádzajú kvapľové, ľadová, aj aragonitová jaskyňa. Na svoje si prídu aj fanúšikovia pešej turistiky. Do regiónu zasahujú tri národné parky.