Moon Crew #11: Jonáš Sudakov

Jonáš Sudakov je naše mladá posila ze západního Slovenska. Před třemi lety se přestěhoval do Prahy, aby tady studoval multimédia na VŠE, a relativně nedávno se přidal i k Měsíční posádce. A hned si v ní vydobyl důležitou pozici. Přispívá recenzemi, profily, rozhovory a dalšími články nebo dokonce režíruje na zinu sérii textů o videohrách. Kde vyhledává hudební novinky? A proč si i při svém kreativním vytížení vyhrazuje čas na nicnedělání? Jonáš vypráví.

Kdy a jak ses seznámil s Full Moonem, co tě k němu přivedlo?

Po pravde s Full Moonom som sa poriadne zoznámil, až keď som do neho začal písať pred desiatimi mesiacmi. Prvý krát som ho zaregistroval, keď som videl Full Moon stage na Colours of Ostrava 2014, ale okrem toho som v okolí Zlatých Moraviec nemal veľa príležitostí s ním prísť do kontaktu. Možno som zopár krát zašiel na web a vedel, že je to alternatívnejšie hudobné médium, ale inak som ho nesledoval.

Kdy jsi napsal pro Full Moon první článek? Psal jsi o hudbě někam už předtím?

Vždy som sa snažil mať v živote nejakú tvorivú činnosť. Keď som bol druhák na základnej, tak som spolu s otcom vyrábal časopis o Batmanovi. Vo Worde sme dali dokopy texty o komiksoch, filmoch, hrách, postavách a na konci bol literárny prepis scenáru Burtonovho Batmana na pokračovanie. Doma sme to vytlačili, spojili spinkovačom a ja som to cez prestávky predával spolužiakom. Ako každý som neskôr začal fotiť a na strednej som mal niekoľko pokusov o písanie. Rýchlo som ale zistil, že nemám veľmi o čom, a odkladať si nedokončené poviedky do šuflíku ma až tak nebavilo. Raz som o tom hovoril kamarátovi a ten mi povedal, aby som poslal mail do Full Moonu a skúsil to tam. Prvý text som napísal minulý rok v júni o Black Midi. Myslím, že som v tom našiel všetko, čo mi dovtedy na písaní chýbalo. Teda písať o niečom konkrétnom, pre niekoho a zo spätnej väzby vedieť, čo robím zle.

Píšeš v poslední době celkem hodně, kde na to bereš čas a inspiraci?

Zatiaľ iba študujem, takže čas mám vďaka tomu. Asi je to pre mňa zároveň produktívny spôsob trávenia voľna. Počúvať hudbu, pozerať filmy, čítať knihy a následne hľadať ľudí, ktorým o nich môžem rozprávať, ma vždy bavilo, takže toto považujem iba za také rozšírenie toho, čo som robil doteraz.

Jaká hudební média sleduješ, kde čerpáš podněty?

Asi budem znieť veľmi ignorantsky, ale zo zahraničných médií nesledujem takmer nič. Na Facebooku mám lajknuté NME a Q, ale to je skôr do počtu. Jediné, na čo sa z času na čas pozriem, je kanál Anthonyho Fantana theneedledrop na YouTube. V Česku a na Slovensku to je Wave a Rádio_FM, kde počúvam rapový Bez pózy_FM. K novej hudbe sa dostávam nejak organicky. Najviac ma baví dozvedať sa o hudbe priamo od hudobníkov. Veľmi dobre to tu robí podľa mňa so svojím podcastom raper Idea. Ďalej si občas púšťam podcast Ricka Rubina Broken Record a na YouTube ešte The Cave s Kenny Beats.

Který label se podle tebe vyplatí sledovat?

Na Spotify sa mi medzi albumami najviac opakujú Warp, Brainfeeder, Ty Nikdy, Ajlavmjuzik a Slnko records. Toto sú pre mňa labely, z ktorých si môžem vybrať viac menej ľubovoľný release a nesklame ma. Najviac cením to, keď je label viac než len platforma na vydávanie hudby, ale zapája sa aj širší kreatívny koncept. Napríklad dlhodobé beatmakerské zameranie Ajlavmjuzik s projektami Dillalog, New Beats from the Block a ďalšími producentskými albumami mi príde veľmi nedocenené.

Jaké proměny vnímáš na globální hudební scéně v posledních deseti letech? Co ti přijde zajímavé?

Najzaujímavejšie mi asi príde to, že sa až tak veľa nezmenilo. Platformy, mená a formáty sú iné, ale v podstate je to stále iba o hudbe, ktorá v ľuďoch rezonuje. Baví ma, že ľudia v popredí sú teraz v mojom veku a veci, na ktoré odkazujú, sú z môjho dospievania. Najviac sledujem asi rap a v ňom sa podľa mňa za posledných desať rokov rozvinula veľká pestrosť, na globálnej, ale aj lokálnej úrovni. Stal sa z neho najpopulárnejší žáner a namiesto toho, aby sa niekde zasekol, tak sa stále vyvíja, čo sa pri žánroch tak blízko spätých s popom často nestáva.

Do série článku Na doma přispíváš svými tipy na videohry. Kolik jim věnuješ času?

Posledné tri roky som hranie dosť zanedbával a celá tá séria je pravdu povedať iba mojou výhovorkou, aby som mohol hrať a necítil sa pri tom previnilo. Keď som bol malý, tak som hral oveľa viac, ale teraz maximálne pár hodín týždenne. Čomu venujem svoj čas, teda vyberám oveľa precíznejšie a čoraz viac oceňujem hernú dobu do desať hodín. Už dlho pozerám na dialógové RPG Disco Elysium, ale príbeh trvá asi šesťdesiat hodín, takže neviem, či sa na to niekedy odhodlám. V poslednej dobe ma asi najviac chytil Rayman Legends. Má to úžasný kreslený vizuál a je to dobrý príklad toho, ako navrátiť sériu k jej koreňom s čistou hrateľnosťou.

Co jiného rád děláš ve volném čase?

Nič špeciálne, hlavne sa snažím naplniť voľný čas kľudom. Niekedy mám dojem, že prepchávam každú sekundu života činnosťami a potom som z toho iba rozhodený. Viac a viac oceňujem nič nerobenie. Zároveň je to fajn aj na tvorenie, lebo do prázdnej hlavy sa mi zmestí viac nápadov, než keď som neustále zamestnaný. Ale aby to neznelo príliš ezo, tak okrem nič nerobenia aj klasika knihy/filmy/hry/kamaráti. Teraz čítam dobrú knihu Butcher's Crossing od Johna Williamsa, príjemný westernový príbeh o úlohe človeka v prírode.

Čemu by ses chtěl věnovat po vysoké škole?

Uf, tvrdá otázka. Teraz začínam pracovať s grafickým designom a celkom ma to baví. Bakalárku budem písať o designe zbierky básní, takže keby som sa dostal do tohto odvetvia, bol by som rád. Chcel by som si vyskúšať aj prácu pri filme, ale neviem, či je to úplne reálna dráha. Asi sa v tomto musím ešte nájsť, ale určite nie som kariérne zameraný človek, ktorý by chcel nekompromisne ísť za vysnenou pozíciou.

Proč ne?

Nechcel by som, aby bola práca stredobodom môjho života, lebo mi to príde ako veľmi vratká vec. Je skvelé robiť za peniaze to, čo človeka baví a napĺňa, ale keď máš niečo tak vysoko na rebríčku hodnôt a zrazu o to prídeš, tak to môže byť veľmi demotivujúce. Možno je to iba mojou mladíckou naivitou, ale pripadá mi to ako jedna z tých vecí, o ktorých si ľudia hovoria, že keď ju získajú, tak budú spokojní. A v toto ja veľmi neverím.

Co přeješ Full Moonu k deseti letům?

Myslím si, že je to v Česku pomerne unikátny časopis, čiže by bolo fajn, keby iba naďalej vychádzal a čítalo ho aspoň o trochu viac ľudí. Robiť videoobsah, písať o rozmanitejších témach a mať o dvadsať strán viac by bolo tiež super, ale hlavné podľa mňa bude, keď si zachová kvalitu a dobrých editorov a autorov.