Pořadatelská: Juraj Kovalčík (Malý Berlín)

Malý Berlín, to je ale název! „Pomenovanie Malý Rím pozná azda každý aj mimo Trnavy. Hovorí o histórii, a tak trochu aj o súčasnosti mesta. Naproti tomu Malý Berlín má odkazovať na budúcnosť, ktorú my vidíme pre Trnavu aj v rozvoji kultúry a kreatívneho priemyslu. A dnes je práve Berlín považovaný za centrum nezávislej kultúry v Európe. Chceme vziať to najlepšie z oboch svetov a vytvoriť tu niečo naozaj unikátne.“ Podobné matení jazyků, národností, místopisů a kulturních ne-zvyklostí máme rádi, tudíž: Malý Berlín je nezávislé kulturní centrum v centru Trnavy, sídlící v areálu Nádvorie, který funguje jako výjimečný veřejný prostor pro umění. Malý Berlín je rovněž součástí Antény, sítě pro nezávislou kulturu, a Trans Europe Halles, největší panevropské sítě kulturních a kreativních center. Ne, u nás není takovéto napojení obvyklé, u nás se více spoléhá na vlastní zdroje, ale buďme otevření. Tak jako Malý Berlín. A Juraj Kovalčík.

Co chystáte další dny a týdny?
Vo februári by som rád upozornil na The Ills, ktorí budú predstavovať nový album s hosťami Manon Meurt. Najväčšie hudobné akcie jari ale budeme mať v apríli. Najprv 13. príde Vec s Tonom S., Supom a DJ Škrupom a 26. americké projekty Author & Punisher a Lingua Ignota s doomgazeovými „pioniermi“ Nadja. Nerobíme veľa koncertov (mesačne dva až štyri), no snažíme sa striedať cieľovky, žánre, podporu domácich interpretov so súčasnou hudbou zvonka. Len vo februári sa u nás vystrieda jazz, reggae, postrock a súčasná vážna hudba. To posledné v rámci cyklu b minor, koncertov komornej hudby 20. a 21. storočia, ktoré štartuje 23. februára Miki Skuta so skladbami od Tristana Mouraila, Johna Adamsa alebo Stevea Reicha pre klavír a elektrickú gitaru.

Jaký koncert tě v poslední době nadchnul?
Bavilo ma niekoľko posledných koncertov u nás, napríklad Elizabete Balčus v januári alebo brazílska Rakta v decembri, lebo to boli nielen hudobné šou, ale plnohodnotné performance. Inak mám na koncerty hlavne leto, festivaly. Z Pohody si ako zážitky pamätám St. Vincent, Idiotape, Kronos Quartet. Na Anči boli výborní Tittingur.

Když se podíváš na koncerty jiných promotérů, koho bys šel podpořit, koho je nutné vidět a slyšet?
Je dosť dobrých vecí, ktoré nestíham. Z Trnavy je blízko do Bratislavy aj Brna, na koncerty sa chodí bežne aj do Budapešti, Viedne, Prahy. Na lokálnej úrovni dobré akcie robia v Kubiku, s ktorými zdieľame adresu, len oni spravujú pivnicu a dávajú do nej aj poriadne pivničnú hudbu, naposledy som tam skoro ohluchol na austrálskom Kollapse. V Bratislave mám na koncerty hlavne Fugu a A4. Ale poriadne nabitý program má aj Kulturák (bývalý klub Hlava22), ktorý otváral tiež iba minulý rok, tak ako my. AVA kolektiv robí akcie medzi Bratislavou a Brnom, na ktorých by som sa chcel častejšie vyskytnúť.

Jaký máš vztah k sociálním sítím?
Používam ich pri robote a na sociálny kontakt, takže asi normálny, užívateľský. Facebook som už mal niekoľko rokov vymazaný, obnovil som si profil, lebo odo mňa v práci chceli, aby som sa angažoval v tejto časti nášho PR, Instagram síce mám, ale nanič, lebo na to nemám mobil, a Twitter mám tiež na nič, lebo na Slovensku Twitter proste veľmi nepíše. Ja som dospieval v období diskusných fór a p2p zdieľania, internet mal vtedy ešte auru slobody, prístupu ku všetkému, čo ťa zaujímalo. Sociálne siete ten priestor a prístup v istom zmysle zmenšili.

Kam nejraději chodíš na jídlo?
Najčastejšie asi do jedálne BestFood na treťom poschodí miestneho obchodného domu Jednota. Je to klasická vývarovňa, majú na výber päť jedál plus polievku, za 4,20 sa napcháš ako kráľ, a keď si chceš vybrať zdravšie, mívajú aj šaláty alebo (väčšinou) aspoň jedno bezmäsité jedlo. Chodí tam štatistická vzorka obyvateľstva Trnavy, od policajtov po bezdomovcov a do jedla hrajú odrhovačky ako Elán, Desmod alebo tanečné remixy slovenských a balkánskych ľudoviek. Šmakocina.