Vstupní prohlídka: Ankramu

„Vzduchu sa najem, koľko chcem,“ zpívají Ankramu na nové desce Si teraz skôr ako zem. Co tím přesně chtějí říct, to netušíme, ale pokud se proposloucháte do konce, budete mít určitou představu. Zvláštní mix art rocku, alternativy a podivuhodného indie v našich krajích nesnese srovnání, tedy pokud nepopustíme uzdu zkouřené fantazii a nebudeme vytahovat v jedné větě slova jako Jindra Holubec, Inventa Storca a jazz. Album se nahrávalo v domácím studiu Rieka i v Jámoru u Ondřeje Ježka a nasáklo širokou personální i nástrojovou techniku. „Chystáme turné na jar, koniec marca, začiatkom apríla. Možno sa podarí aj koncert v Prahe zorganizovať…“ Není od věci se jim podívat do karet a nasát i něco jejich životních preferencí.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Michal Kramár: Asi kto aký je, tak hrá. Keby si spoznal napríklad Joža, že aký je človek, tak ti musí byť jasné, ako hrá, aj keby si ho hrať nepočul. Asi všetko je inšpiráciou. Neviem. Ale ak sa človek otvorí a prestane sa na niečo hrať, vtedy je všetko lepšie, tak možno toto keď prenesieš do hudby, do všetkého, to môže byť inšpirácia pre ten štýl, nikomu sa netriafaš do nálady, ale je to skutočné.

Jozef Krupa: Život ako taký. Veľmi ťažká otázka. Rozmýšľam, či to má vôbec niečo spoločné. Ak áno, tak neviem čo. Vzdávam sa.

Michal Matejka: Hrám niekoľko hudobných štýlov, niekedy aj súčasne. Prelínajú sa v jedno. Hľadanie, skúšanie, padanie, vstávanie je súčasťou toho “štýlu”.

Lukáš Mutňanský: Michael Jackson.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
MK: To je tajné. Ale mňa nejako špeciálne nebaví inak nič.

JK: Moja frajerka je vegetariánka, ale ja zjem všetko. Nechuť k držkovej som už prekonal a baví ma.

MM: Ja vlastne robím všetko, teda to, čo treba a, aj to, čo netreba.

LM: Swegem.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?
MK: Hranie v kapele je super, lebo chlapci hrajú krásne, tak sa na nich môžem spoľahnúť a uvoľniť. Keď si doma hrám sám, tak mám stále pochybnosti a mindráky.

JK: Oboje má svoje čaro.

MM: Nič nie je lepšie ako hranie s kapelou... teda, ak pominieme možnosť hrať bez kapely.

LM: Málo lóve.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
MK: Asi hocičo, ale na koncerte sa mi darí byť úplne ponorený v tej hudbe.

JK: Defekt na zadnom kolese bicykla, teplo v interiéri a mix smradu deodorantov v jednom. Ale komplet ma rozhodia vždy teploty nad 35 stupňov. Vtedy som hotový.

MM: Väčšinou sú to myšlienky. Ale nedá sa povedať, že by ma to rozhodilo, skôr som z toho otrávený… už zase?!

LM: Horiace brko v publiku.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
MK: Cez koncert ja stále pijem, mám tam vodu s medom. Je to sladké, ale nevysychá mi z toho v krku. Určite káva.

JK: Tak ďaleko ešte niesom, ale Keith Richards by vedel odpovedať lepšie.

MM: Nechám sa rád prekvapiť aj kávou z automatu a keksom, ktorý vypľuje špirála pod nejakým kódom.

LM: Kvalitná whiskey a kaviár.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
MK: Najviac sme vykrvácali pri albume – mixáž a lisovanie CDčok. Ja som si kúpil basu teraz, ale bola lacná, to je stará Jolana, ale inak nemíňam. S Jožom, keďže sme založili lejbel Rieka, sme nakúpili mikrofóny a nejakú techniku, ale to je všetko partizánske vybavenie. Ale funkčné. Čas na cvičenie. A keď ideš točiť a striháš mesiac klip a potom to nezavesíš, lebo sa ti to úplne nepozdáva. Ale to je život.

JK: Reči pri pive niečo stoja, ale našťastie to neni väčšinou o hudbe.

MM: Na hudbu posledné roky skutočne nemám čas, ale už sa to lepší.

LM: Príslušenstvo.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?
MK: To neviem, tých svetov je veľa. Keď sa narodíš s detskou obrnou, v chudobe, alebo ti niekto ubližuje, máš úplne iný svet ako niekto, koho baví shopping, neviem.

JK: 42.

MM: Svet mení farbu v zlomku sekundy, ani neviem prečo. Chvíľu jasný, hneď zas poblednutý atď. Pomôžem si citovaním svojej 4 ročnej dcéry: „Život je akoby stvorený pre život.“

LM: Živé pozostatky socializmu. Plasty. Egoizmus.