Vstupní prohlídka: Digästorcie

Potkali se u Kolína? Nene, potkali se na stejné umělecké škole, i když jsou z různých koutů Slovenska. Skupina Digästorcie vznikla před čtyřmi lety a na jaře letošního roku vydala debutové EP nazvané ÄP. Copak nám o sobě řeknou?

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Erik: Nad tým som sa nikdy poriadne nezamyslel, kedže kazdý z nás má inšpiračné pole vo vlastnom nástroji iné, tak záleží vždy od skladby k skladbe, ako sa vyvinie a čo tam začnem počuť. Potom si to prehrávam dookola, ak tam už niečo nahodím, hľadám, čo mi nesedí atď. Už sa stalo, že som part bicích zmenil cez noc před nahrávaním a trochu prekvapil spoluhráčov v deň D. Elaborovanie a evalvovanie ma na ceste k hotovej skladbe baví najviac. Potom sa samozrejme vynoria asociácie s nejakými kapelami, no zväčša to je intuitívne. Ale aby som spomenul aj niečo konkrétnejšie, tak určite rockové záležitosti zo 70´s a 90´s, The Prodigy, Ho99o9, Rammstein, The Bridgeheads, Tommy Cash, Tame Impala…

Mária: Hudobnú zložku tvoria primárne chalani, ja tvorím textovú časť a nejakú základnú tóninu, ktorá prichádza nevedomky. Veľmi ma inšpiruje Lana Del Rey, pozdravujem všetkých jej hejterov. Dôležitejšie je to, že hráme náš hudobný štýl.

Matej: Najzásadnejšie momenty sa udiali na prvých skúškach, keď naša kapela ešte len vznikala. Bolo to v jednej malej, studenej a vlhkej garáži, v ktorej sa nachádzal lacný plastový keyboard zapojený do gitarového komba. Neviem dodnes, čím to presne je, ale zvuk toho aparátu bol príšerne skreslený. Možno sa na tom podpísalo aj to, že všetka technika postupne plesnivela. Cítil som sa ako mág, keď mojou hrou vznikali úplne neočakávané divotvorné zvuky, ktoré trhali blany živoriaceho reproduktora. Tie zvuky boli niečo, čo som nazýval digästorcie, ešte než sme sa rozhodli tak pomenovať kapelu.

Jano: Uvedomenie si, že hudobné štýly a žánre sú smiešne konštrukty. Ale najviac ma poznamenalo zrejme blues.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Erik: Momentálne som po jednom bakalárovi začal ďalšiu vysokú, čo ma teraz zabáva dosť. Popritom trénujem svoje social skills v kaviarni, kde kreslím srdiečka do kávy. Sem tam nejaké grafické práce, sem tam nejaký portrét na zakázku namaľujem, sem tam voľná tvorba, na ktorú by som chcel mať viac času, peňazí a priestoru.

Mária: Dennodenne komunikujem s ľuďmi o tvrdo byrokratických záležitostiach, počúvam, vysvetľujem, asistujem. Občas sa na tom bavím a niekedy mi je do plaču.

Matej: Buď robím priveľa vecí naraz, alebo vôbec nič. Ťažko povedať, čomu sa aktívne venujem, som vo všeobecnosti tvorivý človek, takže je to vždy niečo iné, nejaké iné médium.

Jano: Kreslím si. Chodím plávať. Píšem diplomku.

Co je nejhoršího na hraní v kapele?

Erik: Asi schopnosť asertívne komunikovať a neválcovať spoluhráčov pri osobnej nespokojnosti. Potom sa ospravedlňujem a mrzí ma to, no celkovo asi zladenie naších rôznych preferencií, ale dá sa to.

Mária: Že to nie je zadarmo.

Matej: Hrať v skupine je neverbálna komunikácia plná zvláštneho napätia, dialóg, ktorý sa odvíja vždy niekam inam.

Jano: Skúšobne - hľadanie, financovanie, dochádzanie. Vlastne okrem toho, pre čo to všetci chceme, je na tom zlé úplne všetko.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Erik: Moje FOMO. Zvládam ho už lepšie, no stres z toho, že ti uteká niečo medzi prsty, odpíše každú snahu niečomu venovať pozornost dlhšie. Koniec koncov naše EP latentne hovorí aj o tom. Keď chceš mať čas, nebudeš mať peniaze, keď máš peniaze, nemáš čas, keď prídeš z práce a máš čas, si unavený, a tak máš výčitky, že nevyužívaš čas efektívne, a keď sa překonáš, tak o pol roka vyhoríš a máš výčitky z toho, prečo si viac neoddychoval, ale ty vieš, že nevieš oddychovať… a tak dokola. Verím, že je to len istá fáza zorientovania sa, ale teraz je to tak.

Mária: Ľudské utrpenie a kreténi.

Matej: Všetko, čo som sa nenaučil na základnej škole na biológii. Najviac tŕpnem z potencionálne fatálneho dopadu pôsobenia plesní na môj život.

Jano: Hm. Nieje rozhodená pozornosť „defaultný“ stav?

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Erik: Ak by bola pizza, tak v pohode, ale asi by ma viac potešilo niečo fresh. Dobrý hummus s nejakým fajn pečivkom, olivami a na pitie biele suché víno a sóda.

Mária: Otázka pre pokročilých. Alkohol na guráž určitě potěší.

Matej: Lacný kebab je vyslovene koncertné jedlo.

Jano: Niečo sladké. Koláč? Čokoláda? Pivo a čipsy? Teraz nie som hladný, tak neviem.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Erik: Najviac putuje na nájom priestoru, ktorý je čím ďalej tým ťažšie nájsť. Raz príde pleseň, za ňou developér a môžeš hľadať znova. Potom všetko, čo sa týka nástroja (blany, paličky, náhradné diely atď.), a snáď po uvolnení opatrení aj koncerty. Časovo asi najviac cvičenie, premyšľanie o hudbe v rôznych smeroch, štúdium teórie.

Mária: Veľká peňažná položka je skúšobňa. Taktiež všetky vybavovačky okolo toho sú únavné. V Bratislave sa priestory na tento účel hľadajú pomerne ťažko.

Matej: Tuning nášho kapelného digestora je moja jediná, nikdy nekončiaca investícia, čo sa týka hudby. Potrebujem spojazdniť tzv. „reverzný chod“ - teda generátor pary. Čo sa týka ostatnej aparatúry, mám rád, keď nástroj viem kúpiť na jeden krát a on spĺňa všetky požiadavky bez ďalších investícií. To je výhoda klavíra, nepotrebuje dokupovať brnkátka či paličky. To určite plynie z mojich zážitkov s jedným tranzistorovým organom, ktorý som nedávno vlastnil: Bolo to veľké 40-kilové hovädo, ktoré potrebovalo hocikedy rozobrať a vymeniť v ňom poistku. Hral som naň veľmi rád, ale dnes už používam len digitálny organ.

Jano: Vždy niečo iné. Krabičky, káble (meh), nedávno som si kúpil basu. A spotify, na ktorom počúvam stále to isté dookola. Času momentálne asi najviac venujem nahrávaniu svojich vecičiek v rámci vzdelávania sa v oblasti produkcie. Potom každý deň cvičím na trúbku. Niekedy viac, niekedy len tak, aby som si splnil rutinu.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?

Erik: Aj napriek všekým nechápačkám a WTF momentom som optimista a verím, že z podhľadu vyššieho dobra a kolektívnej skúsenosti budu scenáre na svete viesť k systémovým korekciám a změnám paradigmi – to si iba ja želám a zrejme to je moja osobná barlička, ktorá mi pomáha prežívať. Vie to byť aj na hovno, ale tak čo by sme čakali při takej rozmanitosti sveta, kde je aj v kapele niekedy náročné udržať pokoj.

Mária: V jednom slove, šialený. Mám pocit, že v súčasnosti máme odpovede aj na otázky, ktoré sme si nechceli položiť. Silná črta súčasného sveta je pre mňa aj nutnosť na sebe tvrdo pracovať a konštantne sa zlepšovať- čo je veľmi únavne.

Matej: Svet sa stáva fascinujúco úžasným a desivým naraz. Naša generácia je prvá, ktorej bola ponúknutá platforma internetu, a veľmi sa na ňom ukazuje polarizovanosť sveta. Až keď bude Zem plná ľudí, ktorí sa narodia rovno do zabehnutého internetu, budú všetci vedieť s ním narábať a žiť.

Jano: Bizarný. Neopísateľný. Premenlivý.