Nejlepší texty Full Moonu 2024: Venite a casa! (Hudební scéna v Buenos Aires)

Katedra romanistiky na FF UPOL v Olomouci ponúka na bakalárskom štúdiu študijné pobyty v Európe (študujem španielsku filológiu, tak pre mňa sa jednalo o možnosti v Španielsku). Počas magistra už môžete vycestovať aj do Latinskej Ameriky, z ktorej si môžete vybrať viacero krajín. Ja som si pre relatívnu bezpečnosť a rozmanitú kultúrnu scénu zvolil Buenos Aires, hlavné mesto Argentíny. Keďže v hudobno-umeleckom webmagazíne Swine Daily, ktorý som založil, už niekoľko rokov informujeme o latinskoamerických umelcoch a vydavateľstvách, mal som tu veľa kontaktov, ktoré mi umožnili ľahšie zapadnúť do miestneho tempa.

Už od prvých dní som sa začal prispôsobovať rytmu Buenos Aires. Hneď na druhý deň sme sa stretli s producentom Jaijiu, s ktorým sme si písali cez Instagram niekoľko posledných rokov. Na Swine Daily sme informovali o jeho vydavateľstve Rebote a vytvoril pre nás aj guest mix. Za mňa je to jeden z najinovatívnejších producentov z tejto oblasti. Pozval ma k sebe na byt (zistili sme, že sme prakticky susedia), kde popíjali pivko s Naffterom a dokončovali spoločný track v Abletone. Sú dlhoročný kamaráti, vydavateľstvo Rebote riadi. Išli sme na párty, kde ďalší label AGVA Records oslavoval svoje šieste výročie. El Plvybxy sa počas DJ pultu na mňa zadíval, išiel som sa pozdraviť. Objali sme sa a hneď sa mi poďakoval za pomoc pri plánovaní jeho európskeho turné. S lokálnou hviezdou undergroundovej scény sme boli cez Instagram v kontakte tiež už niekoľko rokov. Síce v menšom priestore s drevenými parketami tancovalo len asi pätnásť ľudí, no o chvíľu sa zjavil Nahuel, jeden z dvojice manažérov Hiedrah Club de Baile, významného labelu a organizátorského kolektívu, ktorý sa za poslednú dekádu stal kultovým menom na alternatívnej a LGBTQ+ scéne v meste. I s ním sme boli takisto v kontakte už niekoľko rokov cez Swine Daily. Pravidelne mi posielal tlačové správy nových releasov a boli sme jeho stredoeurópskou mediálnou spojkou.

Neubehli ani týždne a naživo som sa stihol skamarátiť s niekoľkými umelcami, s ktorými sme si len písali. Za posledné roky sme na Swine Dialy priniesli viacero rozhovorov a premiér umelcov z Buenos Aires. Cez Jaijiu, Nafftero, Remiseria Temperley, Nodo label, Hiedrah, Agva, a mnohých ďalších, som zas spoznal ich kamarátov a ďalších umelcov. Buenos Aires má neskutočne živelnú a rôznorodú hudobnú scénu. Ja som sa najviac dostal práve do tejto klubovej komunity, ale postupne som nakukoval aj do jazzovej, rapovej, koncertnej, hyperpopovej, či experimentálnej scény. Ako povedala DJ Sustancia, hocijaký hudobný či umelecký žáner, akokoľvek bizarný či neznámy, máš rád, v Buenos Aires je na to dostatočne veľká komunita.

PÔJDEME TAM SPOLU?

Keďže formát, kedy klub bookne umelca a zaplatí mu honorár tu prakticky nefunguje, umelci sa začali zgrupovať a organizovať si vlastné podujatia. Buď na bytoch, v podzemných DIY priestoroch alebo v kluboch či baroch. Veľa nových kolektívov a vydavateľstiev takto vzniklo práve cez obdobie pandémie. Zoskupenia ako Visceral, Rebote, Machete, Kioskera, Volquete, Muito Radio, Putirreo, Camionkidz, Digital rave a Turrxcore Records dnes tvoria jadro undergroundovej buenosaireskej scény. Tieto projekty zastrešujú nespočet umelcov, dídžejov a producentov, ktorí vytvárajú zvuk, ktorý mieša globálne žánre ako techno, trance či trap s lokálnymi latinskoamerickými rytmami a zvukmi. V Argentíne tak vznikajú tracky, ktoré sa šíria (najmä prostredníctvom Soundcloudu či Bandcampu) cez dídžejov na tanečné parkety celého sveta. Niektorí umelci z Latinskej Ameriky už majú za sebou úspešné európske turné. Mladý kolumbijský producent a dídžej Crrdr dokonca vstúpil do portfólia európskej bookingovej značky Disk a sťahuje sa do Berlína. Globálna dídžejka Nina Kraviz vo svojom sete zahrala „uwuaracha“ track producenta Aleroj, čo vyvolalo medzi producentami na alternatívnej scéne menší ošiaľ. Brazílsky bailefunkový producent DJ K vystúpil na vplyvnom poľskom festivale Unsound. Je celkom jasné, že postupne môžeme očakávať nárast latinskoamerickej hudby aj v našich kluboch.

Za posledné štyri mesiace (august-november 2023) som takmer každý jeden víkend bol na niekoľkých párty, udalostiach, festivaloch, koncertoch. A počas týždňa, keď nie som v škole (ktorá je od šiestej do desiatej večer v pondelok a stredu), objavujem galérie, kultúrne centrá, parky, bary a mesto. Ľudia sa mi tu smejú, že nevedia ako som na tom v škole, ale v kluboch tu mám perfektnú dochádzku. Donútili ma dokonca, nech sa podelím o môj eventový research a zverejňujem svoje tipy na udalosti na Instagram. Raz som stretol kamaráta, zakladateľa labelu Nodo, štyridsaťročného Gregoria, na záverečnej výstave prác študentov nových médií. Pýtam sa, ako sa dozvedel o evente, hovorí mi, že z mojich odporúčaní, ktoré zdieľam na storkách.

Počas svojho pobytu som sa tu naozaj nestihol nudiť, nestihol som stratiť nadšenie, nestihol som mať žiadne smutné či negatívne myšlienky. Slovensko mi našťastie/bohužiaľ veľmi nechýbalo. Hlavne po výsledku volieb a po Ficovom pláne na deštrukciu našej krajiny. Nostalgicky som sa pozeral cez obrazovku mobilu jedine na fotky zasnežených miest a našej záhrady v Lietavskej Svinnej. Tu sneh videli snáď len raz v živote, keď výnimočne padal v Buenos Aires, alebo keď boli na severe či v patagónskych horách.

Okrem hudobnej a umeleckej scény a mimoriadne pestrých zážitkov je však úžasné aj jedlo. Mimo pestrú gastronómiu tretej najväčšej latinoamerickej metropoly je dobrý aj fakt, že s eurami, si tu človek naozaj žije ako kráľ. Až mi je na to niekedy ľúto spomínať. Štyridsať percent Argentínčanov žije na pokraji chudoby, posledné dve dekády je krajina v čoraz viac prehlbujúcej sa ekonomickej kríze, inflácia k 16. decembru 2023 dosahuje rekordných 160 percent. Horšie je na tom z celého sveta už len Libanon a Venezuela. Jeden dolár mi dá priemerne deväťsto až tisíc pesos. Pre mňa je tu bežný tovar a jedlo o tridsať až štyridsať percent lacnejšie ako na Slovensku. Hocikedy si môžem kúpiť prakticky hocičo. Až na oblečenie a techniku, ktorá sú väčšinou drahšie ako u nás. Pizzu, ktorú tu robia, steaky z argentínskych kráv chovaných na rozľahlých pampách, croissanty, ktoré tu volajú medialunas... V živote som nevedel, že môžu byť až takto chutné, je to nová závislosť.

Napriek veľkej chudobe a nízkym platom si však miestni ľudia vedia užívať život lepšie ako u nás. Za tento čas som rozhodne zistil, že peniaze, materiálne statky a produkty nesúvisia so šťastím a spokojnosťou. Argentínčania sa tešia z malých vecí, nechodia ani do barov. Keď sa niekoho snažím vytiahnuť von, hovorí mi: „Venite a casa!“ Príď ku mne domov. Donesiem litrovú fľašu piva za euro a pol, vytiahnu nejaké oriešky a popíjame v kľude na bytoch. Kúpite si dve empanady (v prepočte jedna za päťdesiat centov), nalejete piva, pustíte hudbu a chillujete. Porteños (ako sa miestni nazývajú podľa prístavu = puerto) radi konverzujú, nájdete sa teda v nonstop rozhovoroch, dobrej, žoviálnej nálade a bezstarostných chvíľach. Aj keď majú málo, vedia sa uvoľniť a užiť si deň. Stačia kamaráti, niečo na pitie a dobrá hudba. A neexistuje deň, kedy by sa nedalo ísť na nejakú párty, alebo kedy by niekto neoslavoval narodeniny (alebo neprotestoval na uliciach a potom neoslavoval). Hneď na začiatku som sa stihol vyskytnúť asi na štyroch rôznych narodeninových párty. Tiež fun fact: za posledné obdobie som bol vo viacerých bytoch, ako za posledných päť rokov v Česku a na Slovensku. Neviem, prečo sa u nás toľko nepozýva k sebe domov. Česi a Slováci si očividne viac vážia svoje súkromie, sú viac individualistickejší, uzavretejší a nepustia si k sebe len tak hocikoho.

Tu stačí, že ste kamarát kamaráta, ste na nejakom byte alebo na párty, a niekedy neubehne ani hodina, dve, a už vás pozývajú na narodeniny. Frajerka Jaijiua Rosario (na Soundcloude ju nájdete pod menom Rodesh) mi v metre ukazuje svoje obrazy. Pýtam sa jej, aké dobré galérie tu pozná a začne hľadať na Instagrame. Ukladám si do poznámok. Ukazuje mi jednu, a vidíme, že má zrovna vernisáž. Hneď sa ma pýta: „pôjdeme tam spolu, chceš?“

Už som tu organizoval párty aj ja; na streche našej bytovky je skvelá terasa s kvetmi, pekným výhľadom a dokonca aj jacuzzi. Štyri dni dopredu som začal pozývať známych a nakoniec prišiel skoro každý. Nechápem, prišlo asi pätnásť ľudí, plus ďalší kamaráti Neo, ktorá zavolala svojich spolužiakov. Keďže viacero z nás sa venuje dídžejingu, mali sme parádny program, vystriedalo sa asi sedem dídžejov, Gregorio Nash zahral live set so svojou mašinkou, zapli sme si projektor (jediné video na USBčku som mal Fallen Angels, tak sme mali Wong Kar-Waiov film na stene na repeat). Skončili sme o pol ôsmej ráno a niekoho napadlo zájsť na pizzu. Reštaurácia La Farola v štýle tradičného bodegónu robila čerstvú pizzu, extrém. Niekto polomŕtvo spomenul slovo dezert, tak sme si objednali ešte zmrzlinový pohár – to je odteraz moja nová vytriezvovacia zbraň na opicu.

MÁME SA ČO UČIŤ

S taxikármi mám za sebou taktiež hodiny konverzácii. Neexistuje vodič z Uberu, ktorý by sa ma nepýtal odkiaľ som a neodporúčal by mi následne najlepšie lokálne jedlo a mestá, ktoré musím vyskúšať a navštíviť. Moja hra je, že sa ich pýtam na ich obľúbené časti steakov a mäsových špecialít. V Argentíne sa je totiž všetko z kravy, a z každej časti sa robia steaky – lomo alto o bajo, churrasco, ojo de bife, entrañas, bife de chorizo, každý mi hovorí svoje kúsky. Asado, v podstate BBQ, je veľká časť argentínskej kultúry a je to naozaj zážitok. Steak v takmer hocijakej parilla (typ reštaurácii) je absolútne famózny a stojí v prepočte šesť až desať eur. Dostal som aj pozvanie na domáce asado, ktoré mi dlho sľubovala Rosario. To mäso u nej na terase bolo ešte lepšie ako v reštaurácii; bol som v siedmom nebi. Ťažko si neužívať, keď vaša krajina ponúka takéto poklady (o víne nehovoriac). Som zvedavý, aký steak si budem môcť dovoliť na Slovensku. Žiadny?

Neprejde deň, kedy by ma nešokovala argentínska pohostinnosť, žoviálnosť, veselosť. Celkovo sú Argentínčania tak milí a srdeční, že mi to nejde do hlavy. Máme sa doma čo učiť. Počas dňa takmer nenájdete situácie, kde by ste sa s niekým nezarozprávali. Porteňos na seba hovoria absolútne prirodzene na ulici, v radách, v obchode, úplne všade. Neustále konverzujú, klebetia… majú čas, nikam sa neponáhľajú. Aj keď taxikári, ktorí prišli do Buenos Aires z provincií, hovoria, že v hlavnom meste sú ľudia príliš rýchli, je tu viac uponáhľané tempo, človek tu necíti veľký stres. Argentínčania si popíjajú maté, neustále si dolievajú teplú vodu z termosky do tradičnej nádoby, kde je rastlina yerba. Večeria sa tu o desiatej hodine, potom sa ide domov a na párty sa chodí úplne v pohode tak o druhej. Nájdete teda aj nonstop otvorené normálne reštaurácie a obchodíky, čo je mimoriadne pohodlné. Najtradičnejšie sú už spomínané parillas, bodegóny alebo pizzerie. Najpopulárnejšie pizze sú Muzza (Mozarella), Napo (Napolitana) alebo Fugazza, čo je cibuľovo-syrová bomba. Mozzarella obsahuje porciu syra, akú ste v živote nevideli. Stojí iba sedemsto až deväťsto pesos za porciu a viac ako dva kúsky nedokážem zjesť. Je tu však aj veľká vlna modernej gastronómie, takže ak vás omrzela tradičná argentínska verzia, nájdete tu skvelé experimentálne moderné pizze. Za päť eur sa viete navečerať.

Vždy po dlhom spánku po párty a naplnenom dni sám na byte rozmýšľam, že čo viac vlastne potrebujem k šťastiu. Mať kamarátov, nové zážitky, spoznávať nových ľudí, mať čo na jedenie, chodiť na dobrú hudbu a dobré umenie. Viac asi naozaj nie je treba. Buenos Aires ponúka všetko a v neskutočnej pestrosti a diverzite. Vo februári sa musím vrátiť dokončiť posledný semester na Univerzitu Palackého v Olomouci a potom kupujem prvú letenku naspäť.

Argentína ponúka nové digital nomad víza, kde stačí doložiť potvrdenie z banky o finančnom príjme. Po troch rokoch si môžete vybaviť lokálny občiansky preukaz a trvalé bydlisko. Myslím, že nie je čo riešiť. Chau!