Vstupní prohlídka: Penumbra Vortex

Daniel Kozlík je postavou známou z kapel Möbius, Boiling Point, Unattended Funeral nebo bdy. Sólově nyní tvoří pod jménem Penumbra Vortex a před pár týdny vydal u labelu Weltschmerzen debutové album Phases, ve kterém zkoumá ambientně-droneové zvukové krajiny. Vřele doporučujeme nejen fanouškům Tima Heckera nebo Johna Cage a k poslechu nabízíme pár informací navíc. Víte, kde bere inspiraci pro tvorbu a jak tráví čas?

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Aj keď to bude znieť ako klišé, tak asi životné okolnosti a pocity, ktoré zažívam pri hudbe samotnej. V prípade oživenia projektu Penumbra Vortex bola jednou z okolností aj tvorivá absencia našej kapely Möbius, zapríčinená mojím presťahovaním do Prahy. A potom samozrejme samotný fenomén zvuku a hudobné nástroje.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Pracujem ako divadelný technik a light designer. Občas zabrúsim aj do grafického dizajnu a typografie.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?
Na hraní v kapele nevidím nič zlé. Zatiaľ som mal len samé super skúsenosti. Bez kapely je to pre ťažšie, lebo človek je na to úplne sám a nemôže zdielať tie dobré alebo aj zlé skúsenosti a zážitky.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Nenaladená gitara a keď sa ľudia bavia v publiku. A zle zalomený text.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Čokoľvek vegan a samozrejme poteší káva, citrónový San Pellegrino a dobré pivo.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Efekty, zosilňovače a veci okolo gitary. No na toto si musím už dávať pozor, ale občas sa stane, že prelistujem rôzne online bazáre s hudobnými nástrojmi. Mám ale pravidlo, keď si chcem niečo kúpiť, tak sa musím niečoho ekvivalentného vzdať. Nechcem byť len zberateľ vecí a čo sa u mňa dlhšie nevyužíva (bez citovej hodnoty), tak to musí ísť. A samozrejme sem tam si kúpim nejaký ten vinyl.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?
Sick. Sad. World.