Andrej Awo Štepita (Tanečno): Obdivujem aktivitu každého v umeleckej sfére

Baletní cvičení, street dance battle, hodiny improvizace nebo společné tleskání na slovenské lidovky - i toto zažili návštěvníci loňského festivalu Tanečno na severu Slovenska. Jeho pátý ročník nabídl představení tanečních hvězd z Mozambiku nebo Itálie a taky možnost vystoupit na pódiu - zkušeným tanečníkům stejně jako tancem nepolíbeným. Andrej Awo Štepita a Barbora Michaligová, tanečníci a rodáci z Námestova, spolu s týmem mladých milovníků tance každým rokem posílají zvěst o Tanečnu dál a dál od slovenských hranic. Letos nepolevují a mají za cíl přilákat ještě víc nezasvěcených návštěvníků. „Současné umění by v žádném případě nemělo být elitářské,” tvrdí v rozhovoru Awo, kterého pro organizaci nejvíc inspirují lidé z taneční komunity, ať už se jedná o experimentální pohybové divadlo, hip hop nebo folklor. Jaké to je organizovat multižánrovou taneční akci ve vzdáleném slovenském městě? A na co se můžeme těšit příští týden v Námestovu?

report z Tanečna 2021 čtěte zde

Jak si vzpomínáš na první ročník Tanečna v roce 2017? Nejlepší a nejhorší vzpomínky?
Prvý ročník festivalu vznikol ako výsledok našej dlhotrvajúcej aktivity v regióne - pred Tanečno sme boli súčasťou organizačného tímu lokálnych festivalov ako Deň pre všetkých, Tanec pre všetkých a rôznych komunitných akcií. Chceli sme urobiť tanečnú akciu, aká sa tu predtým nekonala. To sa prepojilo s túžbou prezentácie umeleckých projektov, ktorých sme boli súčasťou.

Najhoršia spomienka súvisí s tým, že sme festival neorganizovali s podporou grantových systémov a boli sme odkázaní na lokálnych sponzorov. Letenky pre zahraničných hostí sme platili zo svojho a pár dní pred festivalom sme nevedeli, ako sme na tom finančne. Tesne pred festivalom sme ho dokonca chceli zrušiť, ale nakoniec sme sa to rozhodli risknúť.

Najlepšia spomienka je celý festival, ktorý sa mi zlieva do jednej veľkej masy eufórie. Výnimočným momentom bolo večerné predstavenie tvorca Antona Lachkého - Nočná ilúzia. Bolo to asi prvé predstavenie súčasného tanca v oravskom regióne a bol som veľmi nervózny, ako budú ľudia reagovať. To, ako to prijali, prekonalo aj moje najbláznivejšie očakávania a utvrdilo ma, že vo festivale musíme pokračovať. A aj to, že súčasné umenie by v žiadnom prípade nemalo byť elitárske.

Je náročné organizovat mezinárodní festival v tak malém a vzdáleném městě? S jakými komplikacemi se potýkáte?
Je to veľmi náročné, aj keď treba priznať, že si to každý rok dobrovoľne sťažujeme tým, že vymýšľame neustále nové koncepty, zvyšujeme nároky a kvalitu. Komplikácie sa spájajú s lokalitou a veľkosťou mesta - počnúc infraštruktúrou (komplikovaná doprava, ďaleko od hlavného mesta) až po kultúrnu a umeleckú osvetu, pretože prilákať divákov na tanečné predstavenia v podaní umelcov, o ktorých predtým nepočuli, je takmer nemožná úloha. Nehovoriac o nedostatku technického vybavenia pre profesionálne produkcie či personálu na zabezpečenie jednotlivých úloh. Prekáža i taká všeobecná „to sa nedá” kultúra. Komplikácie prekonávame najmä vďaka podpore množstva ľudí v regióne, ako aj v tanečnej komunite. Dá sa povedať, že rozbeh festivalu stál na osobných a priateľských spojeniach.

Komplikácie vznikajú aj s multižánrovosťou festivalu, ktorý je náročné skĺbiť tak, aby sme pri každej forme tanca udržali kvalitu a profesionalitu. Podpora nezávislého umenia v kombinácii s finančnou sebestačnosťou, zháňanie podpory z grantových systémov a súkromných sponzorov, snaha zostať slobodní v experimentovaní a mať dostatočný počet divákov, spraviť festival pútavým, ale nie gýčovým… Je to neustále balancovanie, ktoré nie je jednoduché.

V neposlednom rade je organizácia pre celý tím bočnou záležitosťou popri pracovnej činnosti. V čase založenia festivalu bol náš vekový priemer okolo 21 rokov, takže sa učíme za pochodu, čo je tiež komplikáciou. Treba ale povedať, že práve tieto aspekty - špeciálna lokácia, multižánrovosť a mladý dynamický tím - z festivalu robia jedinečný koncept.

Jaké lokální nebo zahraniční akce a festivaly jsou pro vás inspirací?
Ako organizačný tím zložený z umelcov navštevujeme doma i v zahraničí veľké množstvo festivalov rôznych žánrov a z každého z nich sa snažíme si niečo zobrať. Čo sa týka lokálnej scény, navštevovali sme festivaly súčasného tanca a divadla (Kiosk, Hybajho, Nudance fest), streetové festivaly (SDK Europe, The legit blast) až po folklórne festivaly (Východná). Zaujímavé je, že na každom z týchto podujatí som zažil veľmi silné a uzavreté komunity, ale v ich špecifikách som videl obrovské množstvo podobností, ktoré boli až zarážajúce - rovnaký druh energie, len transformovaný do inej tanečnej formy.

V posledných rokoch som počul viacero prirovnaní Tanečna k začiatkom zahraničných festivalov ako Deltebre Dansa v Španielsku či Kalamata Dance Festival v Grécku. Ale úprimne, festival s tak špecificky multižánrovým zameraním, ako je ten náš, som vo svete ešte nezažil.

Obdivujem aktivitu každého v umeleckej sfére. Úzko spolupracujeme s viacerými spolkami, ktoré organizujú podujatia (MimoOs, Move Ostrava, Tanečná scéna, Moveyou...) a navzájom sa inšpirujeme. Najviac ma však inšpirujú ľudia, ktorí podujatia organizujú, preto sa snažím s pokorou pozorovať, nasávať a učiť sa. A po piatich rokoch Tanečna pozorujem, že to už funguje aj opačne – a že sa ľudia inšpirujú z nášho festivalu.

Jsi profesionální tanečník, účastníš se představení s mezinárodními soubory, jedním z tvých posledních je třeba Commander českého divadelního souboru Farma v jeskyni. Jak dokážeš skloubit kariéru tanečníka s organizací festivalu?

Čo sa týka času a plánovania práce, tak v tomto spočíva jeden z najväčších problémov. Popri plnej profesionálnej kariére jednoducho nie je možné vytvoriť si také množstvo času, ktoré by organizácia potrebovala. Z umeleckého hľadiska však vnímam organizáciu ako predĺženú ruku mojej profesie – snažím sa vnímať hodnotu umenia, jeho dôležitosť, vnímať trendy a témy, ktoré hýbu spoločnosťou, a spoznávať ľudí, ktorí menia svet k lepšiemu. Z tohto hľadiska je moja práca performera, tvorcu, pedagóga a organizátora úzko prepojená a dáva mi veľký význam. Zároveň to pomáha neustále reflektovať sa ako umelec a neostať závislý na performerskom alebo tvorcovskom egotripe. Do budúcna však samozrejme pomáha profesionalizácia a distribúcia jednotlivých úloh, aby sa organizácia pre mňa stala viac-menej kreatívnou aktivitou.

Jak vnímáš vývoj taneční kultury na Slovensku? Co je příznačné pro mladou generaci tanečníků?
Kultúra do istej miery vždy kopíruje vývoj spoločnosti. Vnímam popularizáciu tanca a to aj inovatívnych, súčasných a nezávislých foriem. Pre mladú generáciu je príznačné inkluzívnejšie vnímanie umenia a vzájomné prepájanie sa v podobe omnoho aktívnejšieho networkingu. To platí aj pre väčšie možnosti v zahraničí a otváranie sa. Je tu veľká osveta v rámci freelance povolania a ohodnotenia tanečnej práce. Mám však aj pocit mierneho „fast fashion“ trendu v umení v zmysle rýchlokvasených projektov a povrchných informácií, čo je ale v dobe sociálných sietí a rýchleho životného štýlu prirodzené. Všeobecne som však šťastný, že veľká časť mladej generácie vníma postavenie a potrebu umenia v spoločnosti.

Čím bude letošní ročník Tanečna speciální? Na co se můžeme těšit?
Tanečno sa za päť rokov stalo v rámci tanečnej komunity celosvetovo uznávanou udalosťou – veľká časť spoločnosti to ale stále vníma ako uzavretú akciu. Preto je tento rok našou snahou dostať festival bližšie k ľuďom v podobe viacerých podujatí na netradičných miestach, vo verejnom priestore či v rámci inkluzívnych tém. Program bude teda omnoho bohatší aj pre tých, ktorí prídu len ako diváci. Mená ako Horacio Macuacua, Peter Jaško či Manuel Ronda prinesú na festival vlastné koncepty na workshopoch či sólových predstaveniach, Kosi Eze bude okrem hiphopového workshopu aj v porote jedinečného Tanečno Scéna battlu a medzinárodný koprodukčný projekt The Urge Grows sa premiérovo predstaví v slovensko-nemeckom zložení. V netradičných priestoroch sa odohrajú aj výrazné slovenské produkcie uplynulých rokov – TETSU, Charon, Timeout Burnout či Niveau stable, ako aj tradičné festivalové formáty ako Kultúrno či Exhibično.