Čierny gospel, biely gospel (FVLCRVM)

FVLCRVM, alias, za kterým stojí bratislavský producent Pišta Kraľovič, se vyplatí dobře si zapamatovat. A to nejen kvůli jeho famóznímu vítězství v soutěži o nejlepší remix skladby Take Flight brooklynské jukeové hvězdy Machinedrum. K hudbě přičichl v kostelním sboru, později spoluzaložil kapelu The Uniques, která v současnosti nese název Nvmeri, a v posledních třech letech se neomylně prosazuje sólo jako FVLCRVM. Ve společnosti dalších talentovaných vrstevníků (namátkou třeba Fallgrapp nebo Jimmy Pé) tvoří sofistikovanou taneční elektroniku pod křídly renomovaného slovenského labelu Gergaz. Svou členitou selekci hravě překračující styly i tempa předvede jako DJ poprvé letos na festivalu Shotgun, který se koná 9.-10. září tradičně v Hrádku nad Nisou.

K hudbě jsi přičichl v gospelovém bandu, se kterým jste zajížděli i za hranice. Je to docela zvláštní představa – kupa bílých děcek, které navazují na afroamerickou hudební tradici ve slovenských reáliích…
Hrával som na gitaru a ten gospel bol samozrejme viac biely ako čierny, ale ako hudobníci sme hráli veľa gospelu, soulu, jazzu a funku. Niekedy to návštevníci bohoslužieb ťažšie zvládali... hah... Začal som tam hrávať tuším v trinástich. Bola to skvelá skúsenosť, ale trebalo sa pohnúť ďalej.

Jaké máš vlastně hudební vzdělání a jakou důležitost mu přikládáš?
Vlastne žiadne. Všetko mi ostatní ukázali alebo som to niekde pochytil. Z toho, čo sledujem u nás, je to podľa mňa pre môj žáner zbytočné, aj keď by som chcel lepšie hrať na viac nástrojov a pochopil kompozíciu. No neviem či je k tomu dnes už treba školu.

Co jsi poslouchal jako dítě, co v pubertě a co si pouštíš dnes?
Hudbu som začal vnímať asi od jedenástich, vtedy som ešte nemal internet a všetko, k čomu som sa dostal, bolo to, čo počúvali ľudia okolo mňa. A bola to taká zmes kadečoho. Ako teenagerovi mi učarovala čierna hudba, ale vždy ma bavila dobrá produkcia čohokoľvek. Aj klasika. Neskôr ma pochytil surový zvuk anglických bandov a momentálne som v štádiu, že vlastne nemám ohraničenie žánrom, ktorý by som nepočúval, ak sa mi to zdá dobre spravené. Veľmi ma bavia žánrové presahy a fúzie.

Tvůj aktuální sound se otírá o soul, funk, bossanovu, dnb, juke, trap, wonky beaty... Jak bys svůj zvuk popsal ty?
Najlepšie to vystihujú asi moje sety. Rád začínam od 90 bpm a končím na 180. Často je to taký hyper ADHD (neurovývojová porucha pozornosti s hyperaktivitou – pozn. red.), ktorý sa aj ťažšie vníma ľuďom, ktorý sú zvyknutý trebárs na rovné berlínské techno. Ale celkovo to, čo momentálne počúvam, hrám a robím, vychádza viacmenej z čiernej hudby.

S kamarády z křesťanského sboru jsi založil kapelu The Uniques, kterou jste pak přejmenovali na Nvmeri. Proč vlastně? Jaký je mezi oběma skupinami rozdíl?
Žiadny. Museli sme zmeniť meno kvôli problémom na webe, pár úspešných kapiel nieslo toto meno dávno pred nami. S tým teraz už problém nemáme.

Co je pro tebe číslo jedna – kapela, nebo sólový projekt? A kolik času obecně hudbě věnuješ?
Nemám číslo jedna. Baví ma striedať jedno aj druhé, možno sa ešte pár veci pridá. Robenie rôznych žánrov ma veľmi obohacuje na výsledku, lebo je veľmi ľahké sa zamotať do určitého zvuku.

Živíš se pořád ještě grafikou? Do jaké míry je pro tebe jako hudebníka podstatná vizuální stránka?
Ešte pár týždňov sa živím grafikou a potom si dávam pauzu, aby som sa mohol venovať iba hudbe. Baví ma vyrábať grafiku pre seba, ale nemyslím si, že som v tomto nejak špeciálny. Ale som vďačný za to, že ma to mohlo doteraz živiť.

Můžeš poodhalit proces své tvorby?
Najväčšia zmena prišla, keď som si kúpil svoj prvý analógový synth po desiatich rokoch robenia s pluginmi. Je to iný prístup a nie vždy sa to hodí, ale som vo fáze, kedy vyhľadávam akúkoľvek chybu, z ktorej by som mohol vytvoriť niečo nové. Ten proces je vždy iný a vždy začínam od niečoho iného. Každopádne nemám žiadny template ani defualt projekt. Idem vždy od nuly a okrem vokálov používam sample tak do 10 %, lebo ma baví si vyrábať zvuky sám.

Vyhrál jsi letos soutěž pořádanou Converse Rubber Tracks o nejpovedenější remix Machindrumovy skladby Take Flight. Pomohlo ti to nějak?
Určite pomohlo, niektorí ľudia ľahšie odpisujú. No pre mňa to malo význam práve v tom, že môj obľúbený producent sa vyjadrí k tomu, čo robím. To sa nestáva často.

Není už čas na albový debut FVLCRVM?
Neviem, či má v klubovej scéne album význam. Mám rozrobených veľa trackov a na jeseň ich budem dávať postupne von. Ale často spolu vôbec nesúvisia a na albume by takto vyzneli asi divne. To by som sa najprv musel asi ustáliť v nejakom zvuku a to sa mi momentálne vôbec nechce.

V Čechách jsi celkem často, máš tu dost kámošů, takže si můžeš dovolit porovnat českou a slovenskou scénu…
Fíha. Hýbem sa v tak okrajových žánroch, že hodnotiť podľa toho celú scénu by bolo trochu odvážne. Každopádne obe naše scény majú ešte veľmi dlhú cestu pred sebou.

Čeká tě premiéra na Shotgunu – máš nějaké povědomí o tomhle fesťáku, zajímá tě někdo z letošního lineupu?
Ešte som si nestihol popočúvať umelcov, ktorých nepoznám, ale s pár artistami sa poznám, takže bude to každopádne fun!

A co čekat od tvého vystoupení? Co budeš hrát a jak to budeš odbavovat?
Mám často pripravenú nejakú kostru setu, ale tá sa počas setu mení. Hrávam teraz sety aj so sampling padom, čo ma dosť baví, a samozrejme miešam do toho maximum svojich vecí, ak sa práve hodia. Mixujem možno niekedy až moc rýchlo medzi trackmi, ale takto to robím. A kým sa bavím ja, ľudia sa už nejak chytia. Aspoň to tak hovoria. (smích) A funguje to aj naopak.