Ema Klubisová | Články / Reporty | 10.04.2022
Štvrť na deväť, Praha, Roxy. Vonku pred klubom postávalo niekoľko desiatok mladých, no púšťanie dnu išlo rýchlo. Pätnásť minút pred začiatkom a pri šatniach už nestál takmer nikto. Všetci boli nastúpení buď na balkóne alebo dole pred stageom, pripravení na príchod tallinského rappera. Klub bol plný a dav nedočkavý. Jediný, kto chýbal, bol Tommy Cash.
O pár minút na to sa rozsvietili červené svetlá a po krátkom potlesku a skandovaní sa ukázala aj estónska superstar. Tommy Cash má v Česku pomerne silnú fanúšikovskú základňu, čo sa ukázalo na účasti v stredu aj vo štvrtok. Publikum bolo pripravené na všetko aj nič, pretože pri umelcovi ako je on, človek nikdy úplne nevie, čo príde.
Na stagi bol len rapper a plátno, kde sa prehrávala séria bizarných mikroklipov, ktoré sú už nejakú dobu súčasťou jeho koncertov. Cash vie dobre komunikovať s publikom a dav hltal každé jeho slovo a preciťoval každý beat. Vždy správne vycítil náladu publika a prispôsobil sa jej. Najprv dával sám povely na vytvorenie priestoru na moshpit, no v polke koncertu už ľudia sami vedeli, kedy je ten správny čas a zladili sa s energiou hudby. Avšak niektorým jednotlivcom to unikalo a mali potrebu do všetkých strkať aj napriek tomu, že si to moment nepýtal a nikto sa nezapájal, takže iba sácali do všetkých strán a rušili celkovú organickosť.
Šarm rappera spočíva v komplexnosti jeho umenia, ktoré okrem hudby zahŕňa aj módu, videoklipy alebo výstavy hodných postoch na sociálnych sieťach. Do povedomia sa dostal predovšetkým kvôli svojej extravagantnosti, provokatívnej seba prezentácií a neustálymi hudobno-vizuálnymi experimentami. Síce vychádza z amerického hip hopu deväťdesiatych rokov a trapu, no vo východoeurópskom prevedení s tromi pruhmi na teplákovke a post-sovietskou estetikou, ktorá sa ukazuje hlavne na vizuálnej stránke jeho tvorby. Referencie na obdobie umelcovho dospievania a snívania o živote à la „americký sen“ presakujú do jeho ranejšej tvorby. Silným aspektom je aj búranie stereotypov o genderi či sexualite.
Na konte má už veľa klubových a festivalových koncertov, hlavne v Európe. Na momentálne prebiehajúcom európskom turné propaguje svoje nové EP Moneysutra, no pre uspokojenie skalných fanúšikov, ktorý ho podporujú od čias Euro Dollaz Yeniz, je jeho koncertový tracklist zložený aj zo staršej tvorby.
Jeho hudba je ako stvorená pre klubové podmienky a Roxy bola oba večery od podlahy po strop naplnená nepredvídateľnou, šialenou atmosférou. Tommy Cash s publikom komunikuje, vyťahuje ľudí na stage, vytvára komunitného ducha, kde neexistuje delenie na ja a oni. Zastáva názor, že fanúšik je kamarát, a absencia tejto bariéry medzi publikom a ním bola cítiť celý koncert.
Tommy Cash (es)
6. 4. 2022 Roxy, Praha
foto © David Kašpárek
Tomáš Jančík 15.12.2024
„Jako pes, pes,“ ozývá se šeptem z publika. Švejdík přichází přes červeně nasvětlené pódium a hlasům jejich slova oplácí.
Viktor Hanačík 11.12.2024
Monumentální klenby připomínají sakrální chrámy. Čtyři reproduktory v rozích a čtyři výkonné lasery na vysokých stativech...
Viktor Palák 08.12.2024
Střih, více než deset let poté vyprodávají oba hudebníci Archu a koncert znovu začíná Bargeldovým žlučovitým máváním směrem ke zvukaři, který nejprve nemá svůj den.
Richard Michalik 03.12.2024
Hudba dokáže otvárať nové perspektívy, ktoré neustále potrebujeme ohýbať, a NEXT si je toho veľmi dobre vedomý. Report.
Michal Pařízek 30.11.2024
Sevilla. Město plné barev, chutí a života, vonící po všudypřítomných pomerančích. Tamní showcase festival se svému městu podobá...
Viktor Hanačík 28.11.2024
Bylo to na hraně mozkové kapacity, hrozilo smyslové přetížení a nevolnost. Být snímek kratší, získal by si zřejmě pozitivnější přijetí, bez nežádoucích somatických následků.
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.