Ema Klubisová | Články / Reporty | 10.04.2022
Štvrť na deväť, Praha, Roxy. Vonku pred klubom postávalo niekoľko desiatok mladých, no púšťanie dnu išlo rýchlo. Pätnásť minút pred začiatkom a pri šatniach už nestál takmer nikto. Všetci boli nastúpení buď na balkóne alebo dole pred stageom, pripravení na príchod tallinského rappera. Klub bol plný a dav nedočkavý. Jediný, kto chýbal, bol Tommy Cash.
O pár minút na to sa rozsvietili červené svetlá a po krátkom potlesku a skandovaní sa ukázala aj estónska superstar. Tommy Cash má v Česku pomerne silnú fanúšikovskú základňu, čo sa ukázalo na účasti v stredu aj vo štvrtok. Publikum bolo pripravené na všetko aj nič, pretože pri umelcovi ako je on, človek nikdy úplne nevie, čo príde.
Na stagi bol len rapper a plátno, kde sa prehrávala séria bizarných mikroklipov, ktoré sú už nejakú dobu súčasťou jeho koncertov. Cash vie dobre komunikovať s publikom a dav hltal každé jeho slovo a preciťoval každý beat. Vždy správne vycítil náladu publika a prispôsobil sa jej. Najprv dával sám povely na vytvorenie priestoru na moshpit, no v polke koncertu už ľudia sami vedeli, kedy je ten správny čas a zladili sa s energiou hudby. Avšak niektorým jednotlivcom to unikalo a mali potrebu do všetkých strkať aj napriek tomu, že si to moment nepýtal a nikto sa nezapájal, takže iba sácali do všetkých strán a rušili celkovú organickosť.
Šarm rappera spočíva v komplexnosti jeho umenia, ktoré okrem hudby zahŕňa aj módu, videoklipy alebo výstavy hodných postoch na sociálnych sieťach. Do povedomia sa dostal predovšetkým kvôli svojej extravagantnosti, provokatívnej seba prezentácií a neustálymi hudobno-vizuálnymi experimentami. Síce vychádza z amerického hip hopu deväťdesiatych rokov a trapu, no vo východoeurópskom prevedení s tromi pruhmi na teplákovke a post-sovietskou estetikou, ktorá sa ukazuje hlavne na vizuálnej stránke jeho tvorby. Referencie na obdobie umelcovho dospievania a snívania o živote à la „americký sen“ presakujú do jeho ranejšej tvorby. Silným aspektom je aj búranie stereotypov o genderi či sexualite.
Na konte má už veľa klubových a festivalových koncertov, hlavne v Európe. Na momentálne prebiehajúcom európskom turné propaguje svoje nové EP Moneysutra, no pre uspokojenie skalných fanúšikov, ktorý ho podporujú od čias Euro Dollaz Yeniz, je jeho koncertový tracklist zložený aj zo staršej tvorby.
Jeho hudba je ako stvorená pre klubové podmienky a Roxy bola oba večery od podlahy po strop naplnená nepredvídateľnou, šialenou atmosférou. Tommy Cash s publikom komunikuje, vyťahuje ľudí na stage, vytvára komunitného ducha, kde neexistuje delenie na ja a oni. Zastáva názor, že fanúšik je kamarát, a absencia tejto bariéry medzi publikom a ním bola cítiť celý koncert.
Tommy Cash (es)
6. 4. 2022 Roxy, Praha
foto © David Kašpárek
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...
Václav Valtr 28.10.2024
„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.
Veronika Tichá 27.10.2024
Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.
Filip Peloušek 22.10.2024
Na druhé straně se starší, očekávající kopající beaty a moshpit, drží zatím u stěn s půllitry, snaží se přečkat útrapy čerstvé dospělosti: „Jak mám žít, aby to tak nebolelo?!“
Mišo Berec 22.10.2024
Unravel naberá naživo silné rozmery, kataklyzmatický zvuk gitár a synthov, sample a rytmy Jiřího Bendla vytvárajú pocit niečoho nadpozemského a vy tam chcete naskočiť tiež.
Akana 21.10.2024
Bargeld vůbec působil velmi vstřícně a uvolněně. V ničem nepřipomínal odměřeného pedanta, v jakého se někdy umí proměnit při rozhovorech s méně kompetentními novináři.
Jiří V. Matýsek 20.10.2024
„He's a ghost, he's a god / He's a man, he's a guru,“ zní verš z Red Right Hand. Nick Cave přijel dobře naladěn.