Od dědka k dítěti a dál (Adrian Belew)

Veci dnes musia byť rýchle, zaujímavé a s prvkom náhody, platí to aj pre hudbu. Toto si myslí šesťdesiatšesťročný Adrian Belew, a preto jeho nekonečná tvorivá energia vyústila v prelomové dielo s názvom Flux. Je to nevídaná interaktívna aplikácia, ktorá spája svet hudby, zvuku a vizuálneho umenia. Adrian nahral na všetky možné nástroje tisíce stôp, niektoré sú bližšie pesničkám, iné skôr sonickej architektúre. A to všetko s náhodou vlastnou počítaču, do ktorej môže vstúpiť aj poslucháč. Celé piesne, motívy, sóla, mixáž, inštrumentácia, texty, vokály, celý zvukový priestor, všetko je zrazu súčasť vždy inak zloženej skladačky. Nikdy sa neopakujúce plynúce umenie.

Narodil si sa ako Robert Steven Belew, kde sa vzal Adrian?
V kapele Sweetheart sme mali dvaja rovnaké meno, tak ja som sa rozhodol, že si k menu pridám Adrian. Bola to kapela, v ktorej ma objavil Frank Zappa. Nikdy sme nenahrávali, boli sme cover band a hrávali príležitostne po juhu, a aj keď sme neboli známi, boli sme dobrí.

Narodil si sa v Kentucky a teraz žiješ v Nashvillu. Dostala sa tradičná hudba z tejto oblasti do tvojho hudobného DNA?
Povedal by som, že ma skôr ovplyvnila hudba z rádia a filmov. Ale v severnom Kentucky bolo množstvo veľmi dobrých hudobníkov. Aj teraz, keď sa tam vraciam, ostanem z nich vždy očarený, aj keď okrem ľudí, čo tam žijú, ich nikto nepozná.

Nahrávanie unikátnej hudobnej aplikácie Flux trvalo vyše päť rokov. Keď tvoríš, ideš skôr po výsledku, alebo dôveruješ procesu?
Niekedy, keď chcem vytvoriť konkrétny zvuk, napísať skladbu, čo mám v hlave, idem po tom, a niekedy sa nechám len tak unášať procesom. Na Flux je nádherné to, že každý nápad sa počíta, nie je to ako pieseň, čo má mať tri slohy a dva refrény. Nie je to ten starý spôsob skladania, ale niečo, čo ma nakoplo úplne ináč a zvýšilo moju produktivitu, vyprázdnilo moje prastaré aj aktuálnejšie šuplíky. Teraz už nemusím nič nechávať ležať ľadom.

Myslíš, že to zmení aj uvažovanie iných umelcov a ovplyvní spôsob, akým robia nahrávky?
Myslím, že s časom to bude mať nejaký dopad, a myslím, že koncept Flux sa bude dať využiť aj mimo oblasti hudby. Počkáme a uvidíme, ale viem, že moji fanúšikovia to milujú a aj pre mňa je to veľmi dobrá umelecká platforma. Trvalo to päť rokov, lebo musíš mať množstvo obsahu, ale teraz, keď je všetko na mieste, môžem pridávať koľko chcem a kedy chcem, a tým pádom žije Flux vlastným životom a nikdy nie je dokončený.

Jedným z kľúčových slov by mohla byť náhodnosť...
Presne. Flux nikdy nezahrá to isté rovnako. Po čase možno človek spozná piesne a motívy, ale zážitok bude mať vždy iný. Keď stlačíš play, tak nasledujúca hodina a pol hudby a vizuálna bude stále iná. Veľmi ma baví, ako môže ľudí vždy prekvapovať.

Akú rolu hrá náhodnosť v tvojom živote?
V mojej hudbe hrala vždy kľúčovú rolu. Nechávam náhodu hrať svoju hru a snažím sa z nej ťažiť. Kľúčom je prijať tie veci a urobiť z nich niečo dobré. Je to ako v živote, niečo sa zdá najprv hrozné, no postupne sa ukáže, že to nemusí byť až také zlé.

Veľké miesto v tvojom umení má aj vizuálna tvorba, nakoľko u teba vnemy jedného zmyslu dokážu aktivovať iné zmysly?
Mám to poprepájané rôznymi spôsobmi. Vieš, ja aj maľujem, nie profesionálne a nie pre druhých, ale len tak pre seba. A som trochu spisovateľ, som performer, hrám pred ľuďmi a som skladateľ a toto všetko je vizuálne prepojené, lebo zrak je najsilnejší zmysel. Vždy, keď hudbu píšem, si ju aj predstavujem vizuálne, takže moja hudba je často veľmi kinematografická.

S aplikáciou Flux si priblížil hudbu k budúcnosti. Kam dnes hudba smeruje?
Ťažko povedať. Ja veľmi nesledujem súčasnú hudbu, nemám veľa času. Viem, že pre mňa je budúcnosť Flux, aj keď tiež viem, že nie pre každého. Všetky druhy a prístupy k hudbe sú pre mňa stále otvorené. Celkovo to vyzerá, že sa hudba mení veľmi rýchlo a asi bude prepojená so svetom internetu. Na druhej strane sa zas ukazuje, že musíš ísť von a hrať hudbu pre skutočných ľudí, čo sa teraz javí dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Pokračování hledejte v magazínu Full Moon #57.