Punctum: Nebrať folklór ako zakonzervovanú formu s nánosom nacionalistického pátosu

Spolek Punctum spojuje aktivity klubu, labelu i rádia. Jeho druhým jménem je komunita, třetím pak přesah (a kimchi). Právě vydavatelství Punctum Tapes před pár týdny vydalo jedinečnou kompilaci Liptov, která propojuje experimentální elektroniku se slovenským folklórem. Pracovním stolem se pro ni stal vinylový soubor pocházející z monumentálního projektu slovenského etnografa Viliama Grusky, projektu, který shodou okolností na Slovensku loni oprášil a znovu vydává jeho syn (rozhovor s Gruskou ml. si můžete přečíst zde). Kopie původního čtyřvinylu Liptov se dostala do rukou Tona Marušarza a ten ho posunul svým kolegům z Puncta. Hloubkový ponor do výsledné kompilace čtěte v březnovém Full Moonu, rozhovor s jeho tvůrci níže.

V době, kdy vámi oslovení producenti dělali na svých „předělávkách“ liptovského cyklu, vyšla na Slovensku reedice jiné části z původní kolekce, Orava. Vypadá to, že doba je nakloněná těmto tendencím, že se obracíme od globálního k lokálnímu? Není to jen pokračování retro vlny, svého druhu kýčovitá nostalgie?
Je skvelé, že sa tieto reedície v digitálnej forme realizujú, nie je predsa len vôbec ľahké nájsť pôvodné vinylové edície v dobrom stave. Inšpirácie „ľudovou kultúrou” sa objavujú od momentu, kedy začalo existovať niečo ako „vysoká kultúra”, ale v podobe samplovania môžeme hľadať korene možno koncom 80. až začiatkom 90. rokov. V slovenskej elektronickej hudbe je dobre podotknúť prítomnosť tohto aspektu napríklad na prvom albume This Is Kevin nazvanom Slowly to the Sun. Príde nám zaujímavé pracovať s takýmto materiálom, ktorý blízko súvisí s identitou nejakého spoločenstva, a ako to robiť s primeranou mierou rešpektu.

Obrat od globálneho k lokálnemu nie je vždy úplne jednoznačne pozitívny. Na jednej strane môže plodiť nešťastné lokálne fašizmy, na druhej však je blízke previazanie s lokálnymi ekosystémami nutne potrebné k udržaniu žiteľného prostredia na planéte. Potrebujeme poznať praktické vedenie našich pred-moderných a pred-industrálnych prarodičov. Návrat ku kultúrnym koreňom je výrazom tejto potreby, ale zároveň je ho nevyhnutné aktualizovať, a tým s ním vstupovať do dialógu.

Vnímame tiež ako pozitívny aspekt, že autori hudby na kompilácii použili rôzne autorské prístupy. Nikto nezobral len slučku vokálu a hodil pod to 4x4 kopák. Zároveň materiál, ktorý si vybrali, má určitý emocionálny náboj a nie práve veselú tematiku. Nejde v žiadnom prípade o vyprázdnený folklór redukovaný na štátno/národnú reprezentačnú funkciu, pojednáva o smrti, smútku, láske, strádaní z uhlu bezprostredného ľudského prežívania. Naprieč zbierkou sa to nesie od hmlistých spomienok z detstva a nostalgického vzťahu k regiónu, ako to pojal Oliver Torr, cez zvýrazňovanie emocionálneho obsahu drásavým elektronickým backgroundom v podaní Trauma a Macronoise, až po otváranie folklóru voči queer čítaniu tak, ako s témou už dlhšiu dobu pracuje Nina Pixel. Každý sa k tomu vzťahuje a uchopuje to inak. Možno zároveň ako Slováci cítime isté oprávnenie k nakladaniu s vlastnou identitou, ale vyberte si, tá interpretácia nie je nikdy úplne jednoznačná a my rozhodne nechceme dielam všetkých umelcov na kompilácii vnucovať nejaký striktný interpretačný rámec.

Jaký máte vztah k lidové hudbě, k lokální, ke slovenské? Byli jste někdy na lidových slavnostech nebo prošli jste folklorními soubory? Anebo ty kořeny vyrůstají odjinud?
Považujeme sa za pomerne otvorených ľudí, no vzťah ku folklóru je v kolektíve rôzny. Najbližšie z nás má k celej téme Lucia, členka tímu Rádia Punctum, ktorá roky tancovala vo folklórnom súbore Slnečnica z Piešťan. Náš folklór na medzinárodných prehliadkach často vyčnieva svojou pestrosťou, je v ňom úprimná energia umeleckého vyjadrenia, ktorú publikum cíti. Živé nástroje, veľa pálenky, pokriky do tanca, náhodné zoskupenia spievajúcich a tancujúcich, no hlavne otvorenosť a improvizácia. Tak možno zhrnúť nielen tie najznámejšie folklórne festivaly ako 'Detva' a 'Východná', ale celkový pocit z toho, keď sa náhodne objavíte na kultúrnej veseľke v ľubovoľnej dedine na Slovensku, ktorá má síce len pár desiatok či stoviek obyvateľov, no úplne odlišný žargón, symboly a tradície ako tá vedľajšia za kopcom.

Ľudová hudba vždy išla ruka k ruke s ďalšími výrazovými prvkami, ktoré sprevádzala - či už to boli spevy žien pri tvrdej práci alebo naopak pri tanečných veseliciach, v rámci spirituálnych obradov alebo aj žalospevy za zosnulými či tými, čo museli odísť za prácou. Hudba je odjakživa súčasťou spoločenských rituálov, keď sa ľudia odvracajú od strastí každodenného života, a robíme to i my v súčasnosti, akurát sme sa posunuli do klubového prostredia.

Vnímame preto projekt Liptov aj ako iniciatívu k tomu, aby sa ľudia, ktorí doteraz nemali žiaden vzťah k folklóru, skúsili otvoriť tejto téme a nebrali ho ako zakonzervovanú formu s nánosom nacionalistického pátosu. Takisto považujeme za dôležitý aspekt nesnažiť sa ho iba reprodukovať, ale posúvať ho dopredu, inovovať a prinášať nové naratívy a interpretácie.

Kdo mě na starost dramaturgii kompilace, jak jste vybírali sestavu na ni? Jde o producenty spřízněné s Radiem Punctum, tohle bylo hledisko? A není šest tracků, které jste jim nabídli, málo z původně čtyř elpíček?
V skutočnosti sa jednalo o osemnásť pesničiek a štyri takzvané „vyvolávačky”, ktoré boli všetky súčasťou tých šiestich digitalizovaných súborov, z ktorých každý obsahoval celú jednu sekciu z LP. Skutočne sa jednalo o hudobníčky a hudobníkov blízko asociovaných s Punctom, ako aj s Rádiom Punctum. Dramaturgiu releasu mali na starosti Tomáš Dzadík a Jonáš Verešpej. Na kompilácii sa podieľali slovenskí, moravskí aj českí autori a autorky a v Prahe usadený Evil Medvěd zo Škótska. Česko a Slovensko sú stále veľmi blízko prepojené, vnímáme ich ako jedno kultúrne spektrum so zdieľanými, ale aj úplne svojbytnými charakteristikami.

Nechali jste se inspirovat nějakou konkrétní podobně laděnou kompilací v zahraničí? Anebo máte konkrétní místa, kde sledujete elektronickou hudbu s enviro tematikou? Koho se vyplatí sledovat u nás?
Čo sa týka spojenia elektronických kultúr, stále to vnímame trochu ako pole neorané, ako po stránke práce s folklórom, tak aj v environmentálnych témach. Sme v spojení napríklad s BCAA system, ktorí sa na environmentálne témy zameriavajú a vo všeobecnosti máme k tomuto prúdu organicky blízko. Snažíme sa operovať zero waste spôsobom, pomáhame environmentálnym organizáciám ako napríklad Limity jsme my či Fridays for future. Sme amalgam mnohých prvkov, a to sa týka aj vkusu jednotlivých participantov, tým pádom je ťažko generalizovať. Dá sa ale povedať, že samotný výber umelcov minimálne zo stránky dramaturgie Tomáša a Jonáša môže nepriamo slúžiť ako istá mapa toho, čo by mohlo ľudí, ktorí možno danú sféru systematicky nesledujú, osloviť a podnietiť k ďalšiemu počúvaniu.

Kdo se na kompilaci podílel, tedy organizačně, realizátorsky? Plánujete v této linii pokračovat?
Organizačne a produkčne Tomáš Dzadík a Jonáš Verešpej. Vychádza to na Punctum Tapes, ktoré spravuje Tomáš Ferko. Ďalej na tom spolupracuje Lucia Tureková a Radim Labuda, ktorí mali na starosti program krstu a v tomto tíme spoločne predstavujeme projekt Liptov smerom na verejnosť.

V tomto momente nevieme, či bude mať projekt pokračovanie v rámci ďalšej vydavateľskej aktivity Rádia Punctum či Punctum Tapes, no pre účely online eventu k releasu, ktorý bol vo februári, sa prirodzene spájame s ľuďmi, ktorí spracúvajú tému folklór alternatívnym spôsobom, napríklad vizuálny umelec Adrián Kriška. S nazbieraným materiálom chceme naďalej pracovať a v súčasnosti sa nám ponúkajú príležitosti k zaujímavým prienikom, je ale príliš skoro k tomu povedať niečo bližšie. Veríme ale, že projekt Liptov môže zaujať ďalšie subjekty, ktoré sa možno chopia niečoho podobného.

Proběhl křest podle vašich představ? Je zájem o vinyl, zasáhli jste i jinou než místní nebo pražskou fanouškovskou základnu? Co na to Slováci?
Krst prebehol komorne pri minime ľudí. Vlastne skoro všetok obsah, ktorý sme v rámci krstu odstreamovali, sme v týždňoch, ktoré krstu predchádzali, oddelene prednatočili práve v Punctu. Objednávky prichádzajú väčšinou zo Slovenska ako aj z Česka a o album sa zaujímalo české ako aj slovenské verejnoprávne rádio. Z likeov na Instagramu vidíme, že to aj ľudia na Liptove zachytili.

Jak obecně věříte, tedy jako Punctum, online prostoru, co se týče koncertních aktivit, budete v nich pokračovat? Je tam potenciál?
S onlineom stále pracujeme, máme to šťastie, že Rádio Punctum bola online platforma od samotného začiatku. To nám vlastne nahráva k tomu, aby sme sa rádiu venovali o to intenzívnejšie. Cítime podporu zo strany komunity ako aj poslucháčov, prechádzame zmenami v dramaturgii, ktorá má aj v rámci rádia otvoriť bránu širšiemu spektru ľudí a relácií. Chceme robiť viac plne moderovaných relácií s ešte viac rôznorodou škálou obsahu. Venujeme sa vlastne všetkému tomu, čomu môžeme, takže online krsty releasov, naše vlastné releasy, rádio a samozrejme kimchi.

Z Krásovky se budete stěhovat, nebo to jsou falešné zprávy? Co se bude měnit kromě prostoru, tedy pokud něco? Jak vůbec vypadá rozvaha takového komunitního místa, jakým je Punctum, v pandemickém roce, který bude zřejmě ještě drtivější než ten loňský?
Samozrejme že počítame s tým, že sa jedného dňa budeme musieť presunúť, zatiaľ to ale naozaj neplánujeme. Je to fáma. Tomu, že za týchto okolností stále nejak fungujeme, vďačíme našim patrónom a ľuďom, ktorí sa aj počas pandémie na núdzovej prevádzke Puncta podieľajú. To, čo bude za rok, ani my netušíme. Radi by sme sa vrátili k normálnej prevádzke, zase robili koncerty, premietania a prednášky tak ako predtým.