Sziget 2018, ďeň tretí: Rozmanitosť a popové divy

Rozmanitosti nie je nikdy dosť a Sziget je ideálnym miestom na jej objavovanie. Rozhodla som sa tak pobudnúť na World stage, kde marockí Chalaban predviedli afro-arabské rytmy a v energickom vystúpení predstavili tradičné hudobné nástroje. Na ľudovú nôtu s modernými prvkami zahrali Warsaw Village Band, ktorí ponúkli nečakanú dávku experimentátorstva a inovatívnosti. Po video projekciách z poľského vidieka s tamojšími spevmi znela na pódiu spleť folku a inštrumentálny mix, ktorý zďaleka nemal svoje pramene len v Poľsku či Európe.

Pred príchodom na hlavné pódium som vzhľadom na skoré zaradenie do programu a niekoľkoročnú absenciu novej tvorby The Kooks odhadovala len priemernú návštevnosť, ktorá bude tvorená nostalgickými fanúšikmi v neskorších dvadsiatich. Nevedno, či je to celkovo mladým zložením účastníkov festivalu, táto domnienka sa mi nepotvrdila a zaplnený priestor navrával o dychtivosti po indierockovej klasike. Výsledkom bolo, že kapela podala zatiaľ jeden z najsuverénnejších výkonov tohtoročného ročníka a neustálym schvaľovaním jeho posolstva či zaradením známych songov si vydobila úžasnú spoluprácu obrovského davu.

Do nového útočiska pred spaľujúcou horúčavou som sa cez spletité uličky predrala medzi polonahými návštevníkmi, ktorých pomer každým dňom výrazne narastá. V útulnej Wine Village obkolesenej stromami som sa rozhodla spláchnuť prach usadený v ústnej dutine. K poháru bieleho sa pridalo ďalšie nečakané spestrenie v podobe originálnej chilloutovej zóny z recyklovaných materiálov od českej 3Art Agency.

fotogalerie z dalšího festivalového dne tady

Zresetovaná som mierila na szigetovú stálicu Parov Stelar, ktorých vystúpenie znamenalo menej swingu a viac párty a bolo doprevádzané neustálym hecovaním publika. Hoci muzikanti predviedli štandardne kvalitné výkony, chýbajúca inovatívnosť ma vyhnala hľadať zaujímavejšiu alternatívu, ktorú hneď vedľa priniesol Brit JP Cooper. Prevažne britské publikum, ktoré naplnilo stan, sa nechalo neuveriteľne strhnúť výkonom soulového poprockového muzikanta.

Úplne opačným prípadom bolo vystúpenie svetovej hviezdy Lany Del Rey, ktorá svojím výkonom, respektíve nevýkonom, nedokázala v dave splanúť ani menší plamienok. Hoci pri pozorovaní z obďaleč pôsobil nielen stage, ale aj priestor v celom okolí maximálne zaplnený zvedavcami, pri neskoršom prechádzaní medzi obecenstvom sa v tvárach dalo čítať číre znechutenie. Playback show zhltli len pištiace skalné fanúšičky z mladučkej generácie a takzvané gitarové sólo, ktoré spočívalo v desaťsekundovom zabrnkaní, pôsobilo nanajvýš trápne. Hviezdne maniere zjavne rozhodili aj organizátorov, ktorí po vystúpení novinárom znechutene oznámili uzavretie Press centra, cez ktoré si, bojím sa použiť výraz speváčka, vyžiadala opustiť priestor.