Vášeň ľudí pre hudbu sa nezmenila (Marek Čulen)

Ohm Square, Sporto, Please the Trees, Prince of Tennis, Atlantic Cable, Mayen, Prodavač, Autumnist a mnoho dalších. Během první dekády fungování labelu Starcastic se jeho šéfovi Marku Čulenovi rozrostla rodina vlastní i umělecká. Během deseti let se taky změnily poměry, a přestože se Marek od aktivní účasti ve sféře hudebního exportu (když mu tak ještě nikdo neříkal) posunul k provozování penziónu určenému rodinám s dětmi, vlajka Starcasticu vlaje dál. Oslavy deseti let na scéně propuknou společně s dalším vydáním Gram Bazaaru v sobotu 10. září v pražském Bajkazylu Náplavka a klubu FAMU. S Markem Čulenem o osudovém setkání v půjčovně CD, letech v neplaceném plném pracovním úvazku a vášni, která neutichá.

Deset let labelu je relativně dlouhá doba, ale ty jsi byl aktivní už v devadesátkách na Slovensku, třeba co se týče pořádání koncertů...
V polovici deväťdesiatych rokov som sa v Piešťanoch v požičovni kompakt diskov zoznámil s Allanom, obaja sme mali zálusk na to isté album Sonic Youth, a tak sme sa nejako museli dohodnúť. Od roku 1996 sme začali organizovať koncerty na rôznych miestach, na ktoré chodievalo až štyristo ľudí. Dovtedy sme na koncerty chodili hlavne do Trenčína, to bola pre nás inšpirácia a chceli sme podobné veci mať i vo vlastnom meste.

Jak to vypadá v Piešťanoch dnes?
Teraz je to našťastie úplne inak, je tam najväčší country festival Lodenica, ale aj Topfest, ktorý vozí Kabátov a Iron Maiden. Za pozornosť stojí hlavne festival Grape a Lidožúr. Funguje tu aj klub Žiwell, kde Allan pokračuje v tom, čo sme pred dvadsiatimi rokmi začali. V bývalom atómovom bunkri je klub Podzemie, za ktorým stojí Ego z Kontrafaktu, výborné akcie tu taktiež robia promotéri Mushla.

Co se změnilo za dobu tvého působení na scéně?
Určite sa nezmenila vášeň ľudí pre hudbu, začínajúci hudobníci a fanúšikovia žijú v úžasnej dobe. Hudba u nás nikdy predtým nebola dostupná v takej miere a rýchlosti ako dnes, nikdy nebolo také veľké množstvo koncertov a festivalov a nekoncertovalo tu toľko zahraničných kapiel. Taktiež nevychádzalo také kvantum novej hudby. Dostupnosť nástrojov a možnosti nahrávania neboli nikdy také, ako sú dnes, a už vôbec nehovoriac o možnostiach, ako dať o sebe vedieť. Internet znamenal v hudbe absolútnu revolúciu, samozrejme aj s nejakými tými negatívami.

Co máš na mysli?
Čo sa hudby týka, je to jasné – nelegálne šírenie je problém. Nie každému je jedno, že sa jeho hudba šíri zdarma a vymáhateľnosť práva je problematická. Starcastic bol snáď prvý label v Čechách, ktorý vydal digitálny album na stiahnutie zdarma. Tiež sme ako prví spravili možnosť name your price či vydali album na flash disku, respektíve mp3-playeri. Boli to nové a zaujímavé možnosti. Dnes dať album k stiahnutiu zdarma nie je žiadna cnosť, pre väčšinu kapiel, hlavne pre tých na počiatku kariéry, je to nutnosť, v tej záplave inak ťažko oslovíš väčší počet ľudí. Keď sme v roku 2001 posielali vydavateľom nové distribučné zmluvy, ktoré už obsahovali i možnosť propagácie prostredníctvom mp3 ukážok na webstránkach Tamizdatu, skoro polovica vydavateľov nám nedala súhlas ani na jednu skladbu. Obava, že tým prídu o nejaký zisk, prevážila. Bol to samozrejme úplný nonsens, ťažko predáte na druhý koniec zemegule CD len na základe krátkeho popisu v angličtine na obale.

Říkáš, že „začínajúci hudobníci a fanúšikovia hudby žijú dnes v úžasnej dobe“, což se dá jen podepsat. Zajímavé, že na jednu stranu možná končí doba labelů, k čemuž se ještě dostaneme, ale ohromný vliv má stále rádio. Kolem Radia Wave nebo slovenského Radia FM se jistá scéna utváří. Čím to je?
A vidíš, paradoxne pred rokmi mnohí predpovedali Rádiu FM úpadok. Je skvelé, že sa ľudia identifikujú so scénou okolo rádia a že domáce, „menšie“ kapely začínajú byť veľmi populárne. Ľudia, ktorí sú za programom Wave a FMka, sa vyhranili voči väčšinovému vkusu, „nepodbízejí“ sa poslucháčom a istý okruh mladých to vie oceniť. Keďže sú verejnoprávne, nie sú pod tlakom. To množstvo poslucháčov asi nebude ohromujúce, to by ale nemalo byť kritériom. Je skvelé, že FMko má možnosť dostať tú najaktuálnejšiu indie hudbu k ľuďom od Bratislavy až pod Svidník.

Jak je na tom současná slovenská scéna?
Nepamätám si časy, kedy bolo také veľké množstvo aktívnych slovenských kapiel, a stále sa objavujú nové. Jedna z vecí, čo mi ale u mnohých slovenských kapiel chýba, je dobrý text, či už v angličtine alebo slovenčine. Mimo okruh našich kapiel ma bavia Kolowrat, The Ills, Elections in the Deaftown, Živé kvety či Stroon.

Pro českého posluchače může být zjevením Ospalý pohyb, pozoruhodná kapela, která se dala dohromady po dvaceti letech. Je na Slovensku hodně takových ospalých pohybů, u nichž cítíš, že se probudí?
Pre mladšieho poslucháča určite. Prvý album Sleepy Motion vyšiel u Zoon Records, čo bolo prvé slovenské nezávislé vydavateľstvo, fungovalo v rokoch 1991 – 93 a okrem iného vydali prvé albumy Tornada Lue, Ali Ibn Rachid, grindcoreových Lues De Funes či dosku dnes už neexistujúceho fenomenálneho divadla Stoka. Veľmi sa mi páči nová koncertná podoba Ali Ibn Rachid, kde si Ľubo Burgr prizval Pjoniho a spolu dali starým skladbám nové aranžmány. Znie to úplne skvele!

celý rozhovor hledejte v magazínu Full Moon #64