Matej Žofčín | Články / Recenze | 09.04.2024
Marko Damian si rapových fanúšikov získal nekonvenčným zvukom debutového albumu Blažená Nevedomosť. Pustil sa v ňom do tajomného, priam až mystického zvuku, v textoch sa nevyhýbal témam ako rasizmus, materializmus či sebaláska a celkovo pre mnohých znel ako čerstvý vánok v slovenskom mainstreamovom rape.
Nečudo teda, že keď minulý rok vydal niekoľko singlov z pripravovanej nahrávky, mnohých zaskočila radikálna zmena zvuku. Od konceptu zdanlivo upustil, upustil aj od unikátného frázovania, ostali len spievavé refrény a téma lásky, ktorá je však omnoho plytkejšia ako na debute. Hosťujúci Sergei Barracuda a Rytmus nie sú obzvlášť populárny vďaka svojim textárskym schopnostiam a ani tu veľmi neohúrili, oba single znejú ako podpriemerný pokus o virálne hity. Podobne prázdno znie takmer celý album a nezachránili ho ani rapové stálice Viktor Sheen a Gleb na feate.
Sklamaní je mnoho. Damian sa niekoľkokrát pokúsil zreplikovať zvuky rôznych populárnych umelcov, čo takmer vždy dopadlo veľmi zle. Niekedy znie ako lacná verzia Weeknda (Klam Mi), niekedy zas skúsi zreplikovať reggaeton Bad Bunnyho (Gang Plače), inokedy znie ako lacnejší Drake (Toxic).
Nie je tu však všetko bez substancie. Kreatívnu produkciu, typické frázovanie a hlavne tajomnú atmosféru debutu ešte trochu nesie úvodný track Kúsky, pri Badass! zas popový zvuk vyšiel, no oproti jeho starším popovým piesňam znie mimoriadne lenivo, nekreatívne a plytko. PAUZA OD 4 FREESTYLE a čistý mess su azda najzaujímavejšie okamihy, hlavne textovo. Celkovo sa Damian nevenuje zaujímavým témam, nenachádza sa tu snáď ani jeden track, ktorý ponúkne podmanivý príbeh podobne ako na tracku 2005 z Blaženej Nevedomosti. Tam sa venoval detstvu, diskriminácii a materializmu spôsobom, ktorý vyznel úprimne a emotívne.
Nedá sa asi racionálne vysvetliť tak obrovský kvalitatívny rozdiel medzi albumami Marka Damiana. Stáva sa, že pri snahe o sprístupnenie zvuku širšej verejnosti interpret mierne upustí od kvality, takmer nikdy však takto radikálne. Dúfajme len, že Damian nepochoval úplne všetky svoje kvality a vráti sa v lepšej forme.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.