Jonáš Sudakov | Články / Reporty | 12.10.2022
„Dnes som dostal Pulitzera za rap, čo som spravil včera,” zaznie v piesni Boom Shaka Laka od Prezidenta Lourajdera fantázia, pre Kendricka Lamara iba ďalší riadok do biografie. Z obyčajného chlapca z Comptonu, na veľkého umelca stojaceho po boku svetových velikánov. Albumom Mr. Morale and The Big Steppers si Lamar vytvoril úplne novú osobnosť mĺkveho a stoického muža. Človeka, ktorý sa nepotrebuje vyjadrovať ku každej udalosti, len preto, že sa to od neho očakáva. Nie spasiteľa riešiaceho problémy ostatných, ale introspektívne skúmajúceho seba. O to pôsobivejšie teda je, ža pomocou veľkej produkcie dokázal tieto malé emócie s mnohými nuancami preniesť na pódium O2 arény.
Rapový koncert nie len s veľkou produkčnou hodnotou, ale aj umeleckým presahom. Lamarove vystúpenie bolo niečo na pomedzí divadelného predsavenia, módnej prehliadky a performance. Celé turné vytvoril spoločne s jeho kreatívnym partnerom Daveom Free a množstvom ďalších talentovaných ľudí. Na turné taktiež vystriedal Kendrick Lamar množstvo outfitov z poslednej kolekcie Louis Vuitton od zosnulého Virgila Abloha. Zmes choreografií s tanečníkmi, rekvizít, projekcií a práce so svetlom pomohli posunúť témy posledného albumu ďalej.
Celý stage sa v priebehu večera menil a reflektoval témy piesní. Sedenie na stoličke pri piesni Father Time hovoriacej o dospievaní, akoby Lamar bol u psychológa. Vydvihnutie na platforme so zrkadlovými stenami pri piesni Mirror, kde rozoberá dopady slávy na jeho život. Alebo krásny moment s piesňou Crown, kde pri rapovaní o tom, že nechce byť pomyselným vodcom, sa nad Lamarom hrajúcim na klavír usporiadajú svetlá ako koruna.
„A mask won’t hide who you are inside,” bolo v jednom bode premietané na obrazovkách. Lamar bol celú dobu hercom s maskou. Minimalistické pohyby a takmer neexistujúca mimika definujú túto éru Lamara. Bez prehovorov k publiku priestor medzi piesňami prenechával tme a potlesku. Využíval silu ticha, aby sa celým priestorom ozývalo skandovanie a dupanie. Tvorilo to tak zaujímavý kontrast medzi tým, ako nechce byť niekým, kto nosí korunu, a zároveň mu nevadí byť ikonou. Jediný úsmev ukázal, keď vyšiel na pódium Baby Keem. S úprimným uznaním a pýchou sa díval na svojho mladšieho bratranca, ako žije svoj sen. Keď hrali dve spoločné piesne Family Ties a Range Brothers, tak mal človek dojem, že sa díva na dvoch chlapcov na pieskovisku ponorených vo svojej hre. Ibaže v aréne s tisícmi ľudí.
S príchodom nového albumu Kendrick Lamar oznámil odchod z labelu Top Dawg Entertainment a vytvorenie nového kreatívneho kolektívu PGLang. Turné k albumu tak bolo do istej miery aj prezentáciou talentov, ktoré zastupuje. Baby Keem a Tanna Leone ako predskokani túto úlohu zvládli veľmi dobre. Náročnosť produkčnej hodnoty počas večera postupne rástla. Tanna Leone s minimom projekcií, Baby Keem s trochu väčšou premyslenosťou vizuálov, no a nakoniec hlavný bod večera so všetkými svojimi prekvapeniami.
V roku 2018 si pozval Kendrick Lamar na pódium bielu fanúšičku zarapovať pieseň M.A.A.D. City, ale následne ju zastavil, keď rapovala n-word v texte. Na albume Mr. Morale and The Big Steppers o tom reflektuje a bolo zaujímavé vidieť, že aj v živom vystúpení na to nadväzuje. V refrénoch ho nahradzoval adlibmi, čo tiež môže vyvolať diskusiu. Je to minimálne zaujímavým bodom, v ktorom vidno, že osobnostné premeny, o ktorých píše, nie sú len prázdne slová.
Kendrick Lamar (us) + Baby Keem (us) + Tanna Leone (us)
10. 10. 2022 O2 arena, Praha
foto © Greg Noire
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...
Václav Valtr 28.10.2024
„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.
Veronika Tichá 27.10.2024
Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.