Dušan Šuster | Články / Recenze | 02.08.2024
Tvorba Donata Dozzyho dlhodobo osciluje medzi dvomi polohami. Jednou je neuhladená tanečná produkcia, druhou citlivý ambient využívajúci terénne nahrávky a prácu s nájdenými objektmi. Rovnovážnou polohou talianskeho hudobníka a výtvarníka je spojenie týchto zdanlivo protichodných svetov – to, že dokážu koexistovať, potvrdil aj na predchádzajúcom albume 12H. Magda, najnovší prírastok do Talianovej diskografie, je odklonom od stredu smerom k tanečnej estetike. Nejde však o krajnú polohu. Kým konvenčná klubová hudba je ako cesta regionálnym vlakom, z ktorej si pasažier skôr než krajinu za oknom zapamätá množstvo zastávok, ambientné techno v Dozzyho poňatí predstavuje diaľkový spoj. Najbližšia stanica je v nedohľadne a za oknami sa odvíja monotónna scenéria.
Rýchlik to veru nie je. Kilometre ubiehajú pomaly – Donato stanovil tempo okolo 110 bpm, čo je o poznanie menej než trend v súčasnom techne – a basový bubon má výrazne odfiltrované vysoké frekvencie. Doslova akoby sme za zatvorenými dverami kupé podprahovo vnímali dunenie koľajníc. A čo výjavy za sklom? Neuniknú nám jemné arpeggia, prchavé sekvencie tónov vyňatých zo základných akordov. Ide o unikátny ťah, pretože v súčasnej tanečnej hudbe hrá arpeggio skôr podružnú rolu – zväčša je buď poslom, ktorý ohlasuje príchod chytľavej melódie, alebo pokorným sekundantom dopĺňajúcim ústrednú líniu. Tentoraz mu umelec umožnil predstaviť sa v hlavnej úlohe a všetky ostatné melodické a perkusívne prvky to plne rešpektujú. Ponúka sa však otázka, či z rekvizity vôbec možno urobiť hlavný objekt záujmu.
Áno, ale len dočasne. V skladbách, ktorých stopáž presahuje osem minút, nevyhnutne prídu momenty, keď poslucháča statický, repetitívny motív omrzí. Donato to nielenže chápe, dokonca s týmto princípom vedome pracuje – čím zjavne odkazuje na minimalistickú školu. Tá svoje kompozície prezentovala ako diela, ktoré môžeme vnímať nezúčastnene, môžeme sa od nich odpútať a zamestnať si myseľ niečím celkom iným. Hádam ešte presnejšie by bolo prirovnanie k skladbe 4'33 od Johna Cagea, v ktorej nezaznie jediný tón. Kde hudba chýba, tam si treba vymyslieť inú kratochvíľu. Popis na umelcovom Bandcampe hlása, že Dozzy sa pri tvorbe v myšlienkach zaoberal najmä svojou rodinou a životom na Jadrane, a albumom prejavuje vďaku obzvlášť svojej tete. Pochopiteľne, inštrumentálna hudba dokáže sprostredkovať skôr pocity než konkrétne témy, miesta a ľudí. Hudobník sa o nič také ani nesnaží. Postačí mu, ak sa naladíme na jeho emocionálnu vlnu. Prostredie, postavy a úvahy nech sú naše vlastné.
Znie to paradoxne, no hoci máme dočinenia s technom, nejde o pozvánku na parket. Naopak, Magda nám navrhuje dočasne rezignovať na fyzický pohyb a venovať sa len myšlienkovým pochodom. Je to výzva ku kontemplácii, pri ktorej neexistujú limity. Premýšľajme, spomínajme, predstavujme si.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.
Kryštof Kočtář 15.08.2024
Skladby samy mají strukturu jemně rozkolísaných záchvěvů, které dohromady připomínají obraz plynoucí čáry života.
Mária Karľaková 15.08.2024
Kniha je naozaj výnimočná osobná spoveď. Je intímna, plná pocitov, myšlienok, postrehov, otázok z dospievania jedného dievčaťa.
Šimon Žáček 31.07.2024
Ostře kritizovat konzumní společnost dokázala již několikrát, což mnohdy vedlo i k mezinárodnímu úspěchu – zejména v případě oscarového Parazita či megahitu Hra na oliheň.
Klára Šajtarová 23.07.2024
Mnozí si je automaticky asociují s písní Pixies, pro americkou hardcore-punkovou komunitu nabírají ale tato slova úplně jiný význam.
Matej Žofčín 06.07.2024
Ich štúdiové albumy síce nedosiahli u kritikov obrovského obdivu, to sa ale nedá povedať o ich živých vystúpeniach.