Články / Recenze

Nejlepší texty Full Moonu 2024: Nádej prázdnych tiel (Vojtik)

Nejlepší texty Full Moonu 2024: Nádej prázdnych tiel (Vojtik)

Richard Michalik, Veronika Vagačová | Články / Recenze | 30.01.2025

Cimbalový motív v atmosférickom úvode dopĺňa jemná línia violončela a ozveny pastierskeho hvízdania. Žiaden zvrat, ktorý nasvedčuje popové pozadie Vojtíka, slovenského zázraku a súčasnej queer ikony, neprichádza. Aj napriek tomu pomalý vstup do albumu za zvuku cimbalu až tak šokujúci v kontexte Vojtíkovej tvorby nie je. Predsa len, už jeho hitový singel Detviansky sen, s ktorým vtrhol na scénu, sa začína zvukom zefektovanej fujary. Šokujúcejším ale je, že nenadväzuje chytľavá melódia alebo rytmická linka typická pre predchádzajúcu tvorbu detvianskeho interpreta. Pieseň sa končí a druhá vzápätí rozvíja ťaživú atmosféru vyznania. Chvíľu trvá, kým sa dostanem za prvé dve skladby. Po silnom debute, za ktorý si Vojtik vyslúžil ocenenie RadioHead Awards, šlo očakávať čokoľvek. Jeho odvaha a talent ukazovali hneď viacerými možnými smermi.


VERONIKA: Jednotný štýl úvodných dvoch trackov je neuveriteľne silný, už pri prvom refréne mi behajú po koži zimomriavky. Perinbabovský Kríž hneď dáva na pravú mieru, že album nebude o ľuďoch na horách, ale práve o tých, medzi ktorými Vojtik vyrastal – chudobnými, sklamanými, neistými. Stavia prostredie dreveného kostola, vyprahnutej dediny, chudoby, kvetov, praskajúcich podláh. Religiozita je motív ťahajúci sa naprieč celým albumom: k Bohu volá s nádejou a prosbami, nech sa postará o tých najmenších. Vojtík prináša na stôl témy ako vina spojená s vlastným telom, sexualitou, inakosťou, alebo túžba po vykonštruovanej nevinnosti. Krajina zázrakov začína melodickým klavírom no mieša sa s už známou popovou rytmikou a štylizovaným hlasom. Vojtik ako Alica od Carrolla predstavuje svoj vnútorný svet s funky a jemne kakofonickými až jazzovými akordami a behmi po klavíri. Krásny moment je na nebeskom hlase postavený cover Salome od Karla Kryla, českého hudobníka Nežnej revolúcie. Klasický spev je skombinovaný so silným tvrdým beatom a vytvára originálny kontrast.

RICHARD: „Bože môj povedz, či tu vážne si. Pomôž špinavým deťom mojím,“ spieva Vojtik v úvodnej piesni zlomeným hlasom. V úvodných spievaných modlitbách sa Vojtik prihovára Bohu nielen za seba, ale aj za jemu podobných. Presne ako píšeš, za všetkých na okraji, ktorí zdieľajú jeho skúsenosť odsudzovaného v chladnom konzervatívnom prostredí. Vojtik sa modlí za tých, ktorí sa tam ocitli pričinením nenávistného rozdeľovania, ktoré často sprevádzalo a neustále sprevádza Božie meno. Spoločne s prosbou sa Vojtik ale zároveň na pomyselné Nebesia obracia aj s výčitkou a pochybnosťami. „Ako malý som sa často modlil, aby zo mňa Boh odstránil všetko teplé, “ píše na svojom instagrame k albumu.

Komplikovanosť viery, hriechu a sexuality prestupuje naprieč a Vojtik vlastne všetky tematické roviny otvára v úvodných piesňach, ktoré pripomínajú vyznanie, nevyhnutnú konfrontáciu odstrkovaného jednotlivca a systému, ktorý klamlivo využíva nástroj viery a deformuje ju vo svoj prospech. Vojtik nekonfrontuje poslucháča s danými témami len priamo, ale hravo vo svojich textoch využíva metafory a symbolizmus spojený s mytologizovanými náboženskými postavami. Či už je to spomínaná Salome, Abrahámov syn Ishmael alebo inkubus, bezpohlavná démonická bytosť, ktorej meno nesie ďalšia skladba v poradí.

VERONIKA: Inkubus je špeciálny aj kvôli otáčaniu naratívu proti Bohu. Repliky ako „telo zašpinené bohom všemohúcim“ alebo „prijmem tvoj bozk, ak zo mňa vysaješ semienko božie“ jasne hovoria, ako je náboženstvo v konzervatívnej interpretácií reštriktívne až neznesiteľné bremeno. Jednotlivé pravidlá a predpisy sú príliš obmedzujúce, oproti tomu inkubus ponúka slobodu a rozkoš, ktorú Boh berie. „Hriechu nezbavím sa, je už do mňa vrodený“ tiež implikuje, ako je (kresťanská) nevinnosť nedosiahnuteľný koncept a „spasenie je pre mňa ležať v hline zakrytý“, teda pokoj je nájdený až po smrti v spasení. No akoby boli spasenia hodní len tí, ktorí trpia.

V skladbe God tiež konfrontuje Boha, vyčíta mu, že ho opustil, že sa cíti osamotený vo svojich bolestiach. Je to kvôli vymyslenému hriechu, ktorý je zakorenený v identite? Skladba ponúka ale aj isté oslobodenie v slovách „pozerám slnku priamo do očí, už sa ťa nebojím“. Pojem Boha často evokuje strach, trest a využíva sa ako výchovný prostriedok, najmä v dedinskom prostredí. Ostré poznámky a krivé pohľady starších asi poznáme viacerí, až máme pocit, že sa „modlia za naše slzy“, ako je spomenuté v Luciferovi, jednom z najpoetickejších trackov albumu. Rozmanitými a trefnými prirovnaniami práve „hriešneho“ správania dokazuje Vojtik svoj lyrický talent.

Jeho tvorba tiež nikdy nezabudne priniesť zaujímavé romantické príbehy. Milenecké zážitky sa opakovane objavili aj v albume Kvety z Podpoľania, či už o láske v opustenom dome, alebo v predstavách vo vlastnej izbe. Vzťahy sú bezodná studňa umeleckej inšpirácie, no Vojtik ich vie krásne úprimne a autenticky prerozprávať. Tanečná Hrdze kat milenec znova spomína stratu nevinnosti, no tej, ktorá nestála za to. Skladba pripomína folklórne piesne so šuhajkom z marhule a klavírom.

RICHARD: Vojtik skutočne vie ako napísať skvelý lovesong. Napriek hlavnej téme viery v albume pomedzi jednotlivé verše do piesní prenikajú milenecké príbehy s baladickým aj romantickým rozmermi, ktoré sú nám dobre známe z predchádzajúcej tvorby. Textárska obratnosť a využívanie absolutistických slovných spojení v kombinácií so zdrobneninami dovoľujú Vojtikovi kolísať na hrane viacerých emócií. Medzi vinou a čistotou, medzi trpkou pachuťou a absolútnou rozkošou. Jedna z ľúbostných piesní, singel Love Handles, mi po vypočutí albumu príde trochu zavádzajúca, keďže neznie ako žiadna iná skladba. Zvláštne, že si Vojtik vybral práve túto pieseň ako predvoj. Klasická popová výstavba piesne so swingovým nádychom je rovnako špecifická ako celebračná Gloria (Excelsis), v ktorej zefektovaný Vojtikov vokál znie ako spievaný chorál pod priestornou klenbou kostola. Ďalšou exkluzivitou, ktorá na poslucháča len tak z ničoho nič uprostred albumu vyskočí a pripomenie, že by sme od Vojtika mali očakávať naozaj všetko, je titulná pieseň Messiash IX. Chytľavý refrén spoločne s funky upbeatom roztáča nezastaviteľný vír a vyzýva na párty plnú démonických rozkoší. Status bangeru, ktorý sa púšťa pri vstupe do brán pekelných podtrhuje Vojtikov recitál Apokalypsy v pozadí a na kosť úprimná výpoveď: „Nie som zázrak ani spasiteľ. Nádej, nádej prázdnych tiel. Zajtra národa nepriateľ.“

Ak mi pri úvode albumu blikala kontrolka Katarína Máliková, teraz sa mi pred očami mihocú obrazy z démonizovaných videoklipov Lil Nas Xa. Až také priestranné spektrum nálad a emócií dokáže Vojtik hravo pokryť. Ak Detviansky sen vytváral dojem náhodného hitu, Messiash IX. Píše bodku za produkčnou zručnosťou Vojtika a jeho blízkeho spolupracovníka Kevina Lázoka. Či už ide o chytľavé hooky, jazzové motívy alebo orchestrálne aranžmány s folklórnymi samplami, všetko dáva dokopy zmysel a to je vzhľadom na komplexnosť a vek oboch interpretov obrovská vec.


VERONIKA: Mne príde release Love Handles ako prvého singlu celkom zmysluplné, keďže sa najviac žánrovo podobá na predchádzajúci singel Vo svete morí oči zelené. Wow faktor tým pádom ostáva na albume samotnom, a je silný. Produkčná hodnota je nepopierateľná a rozmanitosť zvukov je úžasná a špeciálna. Pri takom širokom zábere sa stáva, že tracky pôsobia roztrúsene, no ako spomínaš, tu všetko dáva zmysel a sedí dohromady.

Významnou zložkou sú práve folklórne motívy, či už v textoch, alebo v nástrojoch. Nástroje ako husle, klavír, fujara alebo cimbal sú akoby znovuobjavené v prostredí moderného popu. Dokazuje, že folklór vie vyrastať a meniť sa spolu s dobou. A že nepatrí len ľuďom ako Ján Ambróz. Vizuálna zložka zas implementuje prvky rómskej kultúry, cinkotavé šatky, sukne, šperky. Bohatá rómska kultúra je nehorázne málo reprezentovaná všade vo svete, hlavne na Slovensku, preto sú ľudia ako Vojtik a Erika Rein potrební ako soľ.

RICHARD: Vojtikov hlas je mimoriadne dôležitý a to, že ho počujeme samo osebe robí slovenskú scénu omnoho vitálnejšou. Adresovanie silných tém bez zbytočného pátosu a neohrabanosti nie je samozrejmosťou. Vojtik to ale hravo zvláda a dokáže aspoň na moment zatieniť aroganciu a nenávistné kroky vlády. Jeho subverzívny pohľad na náboženstvo a pokryteckú spoločnosť ozdravuje a smelo redefinuje. Napriek prvoplánovosti, ktorá s dekonštrukciou folklóru často súvisí, dokáže nájsť interaktívne cesty naprieč albumom a rozosiať hneď niekoľko prekvapivých okamihov.

VERONIKA: Tento krásny výtvor má potenciál byť balzamom pre dušu mnohým, vrátane mňa, ktorí v bigotnom prostredí vyrastali, a nikdy neboli dosť dobrí, necítili prijatie a lásku bez požiadaviek. Vojtik priamočiaro no poeticky prenáša skúsenosť mladých z konzervatívneho prostredia, ktorí tú plochosť a obmedzenosť odmietajú a ukazuje cestu postupného oslobodenia práve cez hudbu.

Info

Vojtik - Messiash Ix (Slnko, 2024)

Text vyšel ve Full Moonu #163.

foto © Tereza Schmidtová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nejlepší texty Full Moonu 2024: Cepín v hlavě (Kid A Mnesia)

Štěpán Šanda 28.01.2025

Procházka výstavou v podobě něčeho blízkého počítačové hře může dobře připomínat pandemickou osamělost. Kid A Mnesia Exhibition.

Nejlepší texty Full Moonu 2024: Poslední zvonění aneb Život Vernona Subutexe

Michal Pařízek 28.01.2025

Život Vernona Subutexe je brutálním popisem společnosti rozpolcené v různých směrech, společnosti, jíž cloumají nenávistné nálady směrem k odlišným rasám, cizincům nebo prostě osobám, které nezapadají.

Nejlepší texty Full Moonu 2024: „Byly jsme holky a byly jsme trochu divné…“ aneb Holky v punku

Radim Kopáč 27.01.2025

Punk ladies made in ČSSR určitě musely být. Možná ne tak výrazné jako holky z Dybbuku, možná netvořily celou sestavu, ale každopádně tady měly své místo. Na pódiu i pod…

Trochu červené (Lelee)

Veronika Vagačová 22.01.2025

Hravé riffy, prenikavé vokály a nečakané štylistické zmeny sú len pár z ocenenia-hodných kvalít tejto relatívne novej skupiny.

Mramory města, v pokojích mršin (Infamis Tenebre)

Jiří V. Matýsek 21.01.2025

Žádný growl, žádné temné mručení, jakoby tu z vlhkých kobek zněl hlas čisté bytosti, kterou zahnalo lidské nepochopení.

Nový hlas v mé hlavě (Linkin Park)

3DDI3 01.01.2025

Kapela, co má duši, ale nemá hlas. Anebo jo.

Kdo si tak dnes vzpomene? (Hvězdy v polostínu)

Jiří V. Matýsek 20.12.2024

Do světa písničkářů se noří nová publikace novináře, muzikanta a pečlivého lovce příběhů písní Michala Bystrova Hvězdy v polostínu. Nabízí stovku portrétů písničkářů ze šedesátých let.

Všetci žijeme s vedomím, že jedného dňa zmizneme (Parannoul)

Matej Žofčín 18.12.2024

Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.

Cesta do hlubin sebevrahovy duše (Ti, kteří se rozhodli)

Martin Zoul 17.12.2024

Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.

Námorníkov sen (Il Sogno del Marinaio)

Jakub Veselý 10.12.2024

Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace