Michal Mikuláš | Články / Reporty | 08.07.2023
Noci na Pohode bývajú krátke. Program beží do rána, chvíľu po svitaní sa pre teplo v stane spať nedá. Teda ak je krásne počasie, aké panuje tento rok. A o deviatej už je zase kam a na čo ísť.
Vďaka prvým programom sa letiskom od rána ozývajú salvy smiechu. Family park prezentuje detské divadlo. EU stage je prepchatý záujemcami o slovenský standup Silné reči. Mnohí posedávajú okolo stanu a v priľahlých tieńoch. Publikum je veľké, Tomáš Hudák a spol. tnú svojimi štiplavosťami do živého. Ďaľšie salvy doobedného smiechu idú z Teplárne, kde diváci nadšene aplaudujú, povzbudzujú drag show PiNKBUS. Príde i na svadobné fanfáry.
Krátko poobede sa rozbiehajú A.M.O., legendy slovenského rapu. Vystupujú po prvýkrát od tragédie so zrúteným stanom, dostať ich na pódium nie je vôbec ľahké. Ich prejav nie je silný ako v minulosti, ale majú veľmi vďačné a početné publikum.
Podvečerný program zahajujem Tatabojs. Na slnku sa vypekajú, nešetria. Ich koncertný obsah sa od Ležatej osmičky príliš nemení, ľudia reagujú hlavne na songy z neho. Milan Cajs si v druhej polovici vysadne z bicích a premení sa na okázalého showmana. Baby nebude sedět v koutě. Pohoda proste miluje Tatabojs a oni Pohodu. Počas koncertu vidím nad vedľajším minipódiom baletku pretáčajúcu sa na hrazde vo výške šesť metrov. V jednom uhle to vyzerá, že sa točí rovno nad Cajsovou hlavou. Nenápadná ilúzia, ktorú už z hlavy nedostanem.
Kimi Djabaté, nová hviezda svetovej world music, preberá štafetu na Orangei. Koncert to je na počúvanie, žiadne bláznovstvo. Podobná hudba má pevné miesto na festivale, no v tomto prípade išlo o povinnú žánrovú jazdu.
Legenda Suzanne Vega patrí síce do kategórie hudobní dinosaury, ale zase raz je na Pohode niečo inak, ako si mnoho ľudí myslí. Na obrom stagei vystupuje so svojim dvorným gitaristom Gerrym Leonardom. Koncert je to tichý, v zásade unplugged a vystrieda všetky najznámejšie songy. Napriek búšeniu zo vzdialených stageov sa pred tým hlavným vytvára oáza so sústredene a s rešpektom počúvajúcich ľudí. Dokonalá atmosféra.
Stíham ešte Viagra Boys, ktorí síce nezostávajú nič dlžní svojej povesti skvelej a nadupanej koncertnej kapely, ale stále tam čosi chýba, nič navyše od švédskych bláznov. Zmení sa to až na konci, keď posledný song vrčí veľmi dlho, piluje uši freneticky opakujúcim sa záverom a dokonale vyvetrá všetkým hlavy.
V temno nadizajnovom stane ŠFRB Club, čo je ďalší a veľmi originálny prvok festivalu, to rozbalí britská trojica PVA. Introm oklamú divákov, že ak ich nepoznáš, tak čakaj post-rock. Tak ok, skúsime. Hneď po intre však nasleduje dark-electro-pop vynikajúcej úrovne. Jednotlivé songy majú ťažkú atmosféru, sú skvele vystavané a nevypočítateľné, elektro prvky sú miešané drzo do spevu, živé bicie, charizmatická speváčka. A celé je to very very loud. Highlight dňa. O dva roky na hlavnom stagei? Ak áno, trenčiansky hrad treba zpevniť, aby to vydržal.
fotogalerie z festivalu najdete tady
V Café Kušnierik to rozbalili Rozpor. Stan mal čo robiť, aby vydržal. Technika tiež. Fabko a spol. do toho trieskali tak, že mikrofóny a repráky začali v druhej polovici koncertu vydávať čudné zvuky. Stan to vydržal. Netypické miesto takéhoto koncertu bolo krásnym príkladom obrovského dramaturgického záberu festivalu. V stane hrá megahlučne hardcore/punková legenda, o pár metrov vedľa na obrovskom hlavnom stagei technici v tichosti chystajú a dizajnujú priestor pre koncert unikátnej popovej divy Caroline Polaschek. Rozpor? Žiadny, tak to na Pohode chodí.
Zničené a zapálené oči mi nedovolia sa na ňu pozrieť, tak zo stanu nad ránom aspoň počujem, akú dance smrť vytvorí v SLPS Nina Farina. Po nej uvíta Slnko dj koncept Jašenie. Ešte hodinu a pol po ňom zostávajú hluky ľudí v priestore a tancujú za účasti pripekajúceho ranného Slnka.
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...
Václav Valtr 28.10.2024
„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.
Veronika Tichá 27.10.2024
Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.