Agresívnejší, prieraznejší (Flash the Readies)

Duna je neskrývane druhým postrockovým albumom skupiny Flash the Readies, ktorá si prešla za svoju existenciu zaujímavým vývojom. Ich zásadný obrat nastal pri albume Kayos z roku 2016. Ten zaznamenal medzinárodný záujem korunovaný spoluprácou s belgickým vydavateľom Dunk!records, spoločne s čínskym labelom Weary Bird, ktorý sa postaral o distribúciu pre ázijský trh. Ich cesta v roku 2017 prirodzene smerovala na festivalový piedestál postrockovej scény – Dunk!festival a v ten istý rok sa Flash the Readies podarilo úspešne absolvovať čínske turné.

Kam sa im podarilo dopracovať v roku 2019? Pri dynamickom vývoji Flash the Readies bolo na mieste čakať tvorivý pokrok a posun. Album Duna je v porovnaní s predchodcom viac agresívnejší, prieraznejší, a do istej miery metalovejší. To je citeľné hneď od úvodnej skladby White Flags, Pt. I. Sonický svet albumu Duna ilustruje husté, pastózne nánosy, avšak bez jasných figúr a predmetných zobrazení. Ako námet k albumu Duna však poslúžilo rovnomenné sci-fi univerzum z pera vyznačného amerického spisovateľa žánru sci-fi Franka Herberta. Špeciálne pri inštrumentálnej hudbe (ak nie je spojená s vizuálom, hovoreným slovom alebo iným konceptom) je informácia ohľadom inšpirácie dôležitejšia, hlavne pre samotných autorov. Skrátka, bolo by chybou si vsugerovať, že za každým riffom máme vidieť nekončenú púštnu krajinu a nakoniec, čo s tými, ktorým nie je Herbertov príbeh vôbec známy. Nechajme imagináciu plynúť slobodne, priestoru nám Flash the Readies ponúkajú viac než dosť.

Priznám sa, pri prvom zbrklom vypočutí som mal s albumom Duna problém, čo mohlo značiť len dve veci. Buď je chyba u mňa alebo na druhej strane. Nenechal som sa odradiť a počúval opakovane a pozorne, pretože s albumom Kayos na mňa Flash the Readies značne zapôsobili. Trpezlivosť sa oplatila a oplatilo sa spätne overiť aj referenčný bod – album Kayos. Flash the Readies nechcú a ani pred tým nechceli zapôsobiť „na prvú“. Za ich tvorbou počuť prácu, úmysel a zmysel pre kompozične zaujímavé riešenia. Duna nie je len obyčajná emočná postrocková horská dráha, ale komplexný systém. Treba však dodať, že stále pomerne jasne zakorenený vo svojich žánrových medziach. Tie sa však neboja priznať. Skôr než by som mal vybrať jednu z piatich skladieb, spomenul by som sympatický návrat k predošlému albumu v podobe skladby The Return of Obodin.

Slušné portfólio vzbudzuje rešpekt, ale aj veľké očakávania. Preto je škoda, že albumom Duna sa Flash the Readies neposunuli po zvukovej stránke o stupienok ďalej. Produkcia určite disponuje obstojným zvukom, no hlavne bicím by neuškodil väčší, mohutnejší a mäkkší „svetový“ zvuk, ktorý tvorí vždy srdce nahrávky. Hoci je album Duna postavený na kvalitných nápadoch a prekvapivých momentoch. Prvotný zvukový kontakt však navodil nie práve lichotivé regionálne asociácie. V môj neprospech pôsobí fakt, že práve svet ocenil Flash the Readies a album Duna sa ocitol opäť pod hlavičkou Dunk!records. Flash the Readies srdečne prajem zaslúžený úspech, no zároveň aj túžbu pozerať sa ďalej za horizont, pretože zjavne majú recept ako zaujať a potenciál ho rozvíjať.