Pokus o digitalizáciu energie (Khruangbin)

Texaská trojica Khruangbin si pomaly ale isto buduje na funkovej scéne veľmi slušné miesto. Ich štúdiové albumy síce nedosiahli u kritikov obrovského obdivu, to sa ale nedá povedať o ich živých vystúpeniach. V nich sú známi improvizáciou, jamovaním a častou interakciou s publikom. Ťažko sa však rovnaká energia prenáša do dosiek.

Vo svojej tvorbe sa primárne zameriavajú na atmosféru, vokály využívajú príležitostne a výhradne len ako atmosférický doplnok. Tak je tomu aj na albume A la sala. Žánre ako lounge, neo-psychedelia či funk preto musia miesto vokálov zaujať niečim iným, veľmi jednoducho sa pri nich dá spadnúť do hudby, ktorá vie slúžiť ako hudba do pozadia, poprípade pripomínať výťahovú hudbu. To je bohužiaľ problém Khruangbin.

Primárnym nástrojom je basgitara a práve basové linky sú najzaujímavejším prvkom. Preto je škoda, keď je daná hoci len na chvíľu do úzadia, tak ako v tracku Three From Two. Prekompresovaná gitara utopená v reverbe tu nedokáže zaujať dlhšie ako tridsať sekúnd, melódie nie sú ničím výnimočné a tak sa ostáva len pýtať, čo sú pozitívne kvality štúdiovej tvorby Khruangbin?

Na nahrávke sa ťažko hľadá nejaká kreatívna inštrumentálna zmena, všetky nástroje znejú od začiatku do konca v podstate identicky a ak aj náhodou nejaká zmena príde, je to v podobe zvláštneho a neefektívneho ambientného interlude (Farolim de Felgueiras či Caja de la Sala). Výsledkom je, že aj kreatívne tracky ako Juegos y Nubes či Pon Pón potom nevynikajú od ostatku a zlievajú sa dokopy. Jediný plne vokálny track May Ninth je highlight. Atmosféru vzbudzujúce gitarové melódie a veľmi príjemne implementovaná basa spolu so slohami ako „Waiting for may to come, hoping for the rain vzbudzujú pocit jari a prirovnania napríklad k novozélandským Mild Orange.

Nie je to nekvalitné LP, technicky je zvládnuté, no často skončí ako zabudnuteľná zmeska inštrumentálneho funku. Je to len kostra toho, čo Khruangbin dokážu naživo, je to akýsi pokus o digitalizáciu energie, ktorá z ich magických živých vystúpení priam srší. A to sa niekedy replikovať proste nedá.