Boiling Point – bostonská scéna ako pozitívny vzor

Na začiatku bola idea, ktorej obsah bol vo svojom fundamente strašne jednoduchý – hrať hudbu energicky a priamo od srdca, hudbu plnú horlivého mladíckeho elánu, ale zároveň patrične zainteresovanú. Zažili ste niekedy ten pocit pri zakladaní kapely? Ten moment, keď nájdete ľudí, ktorí sú schopní s vami zdieľať vaše nadšenie a obetovať čas vašim utopickým a odťažitým myšlienkam, ktoré sa zrazu zdajú byť nepremožiteľným plánom na úspech? Takéto okamihy musia byť ohromujúce!

Boiling Point sú zo severu Slovenska a hrajú hardcore. Čo nie je veľmi prekvapivé, pretože ak ste zo Žiliny a okolia a chcete založiť kapelu, je tu obrovská šanca, že skončíte práve pri tomto štýle. Niektoré geografické oblasti skrátka priťahujú určité hudobné žánre. V tomto prípade to bude zrejme uzavretou hladovou dolinou, ale aj niečím, čo by sa dalo nazvať tradíciou a hlavne scénou. Ó, áno! Začína sa tu črtať niečo, čo takú miniatúrnu scénu pripomína. O to sa zaslúžila kopa mladých interpretov ako Vocatio Interna, Mindfuck, Time of My Life, alebo práve Boiling Point so svojimi bočnými projektami. Krátko, rýchlo, ale hlavne poriadne nahlas!

Okrem lásky k zbesilému 80’s punku spájala chalanov aj vášeň ku skateboardingu, d.i.y. etike a samozrejme k sociálno-kritickým myšlienkam, ktoré sú u Boiling Point podávané s obrovským nadhľadom a vkusným humorom. Čo už vskutku prekvapivé je. V okolí totiž nenájdete kapelu, ktorá by hrala tak špecifický subžáner, akému sa venujú práve Boiling Point.

Nezaháľajú a dávajú dokopy materiál pre prvotinu, ktorá je čírou esenciou do it yourself prístupu. Skladby nahrané „naživo“, strohý mix, ručne robený minimalistický obal a CD-R s tým najšpinavším hardcoreom. Thrash the Railroads je divošský album plný nadzvukového punku, ktorý si prebíja cestu v tej najlepšej tradícii starej bostonskej scény. Nájdete tu roztrúsené fragmenty kapiel ako DYS, SS Decontrol, ale aj stuchnutého crossoveru a straight edge hardcore. Východiská? Tie najprimitívnejšie thrashové riffy, energické „lo-fi punkové osemdesiatky“ a ako integrálna súčasť kusisko svojského humoru.

„One night I had a beautiful dream/ of being part of an old Boston scene/ It took me to another/ place/ slamming to bands like DYS./ I got totally out of control/ Boston hardcore took my soul./ The kids will have their say/ It´s Žilina not L.A.“

U Boiling Point hrajú prím divoké koncerty, na ktorých sa kapela ukazuje v tom najlepšom svetle a púta na seba patričnú pozornosť zainteresovaného okolia. So vzbudeným záujmom a úspechom prichádza zodpovednosť, ale aj otvorené vráta do sveta undergroundu. Chlapci sa dočkali svojich pätnástich minút slávy, keď sa predviedli na tunajších festivaloch Fluff Fest, Play Fest Or Don’t a Killed By Brno, kde urobili dojem a skončili v rebríčkoch mnohých „core guru’s“ ako najlepší koncertný akt roka. Niekedy počas spomenutých udalostí si BxPx zakladajú dva vedľajšie projekty, Möbius (rýdzi sludge) a Unattended Funeral (power violence negativizmus). Boiling Point majú chvíľkovú „pauzu“, ktorú prerušuje darček domáceho labelu Totalitarianism Still Continues, ktorý k svojmu výročiu vydáva flexi 7" (!) Thrash The Railroads. Skupinu to posúva k ďalšej robote, rozumej k tvorbe nového materiálu.

Tým aktuálnym je 7" split s portugalskými súkmeňovcami The Skrotes, ktorý prekvapí hneď z viacerých dôvodov. Jednak je to na naše pomery skutočne dotiahnutá podoba vinylu s pôsobivým obalom, jednak hudobná náplň s prehľadom mapuje posledné tri dekády extrémneho hardcore. Žilinčania sa držia tradičného punkového hardcore retra s autentickým zvukom, singalongovými vokálmi a úchylnými melódiami. The Skrotes naopak tlačia na pílu omnoho modernejším spôsobom a ich fastcore by sa mohol páčiť priaznivcom luxusných rýchlikov ako Trash Talk. Ďalšej nahrávky sa od Boiling Point dočkáme už čoskoro, u Dog Lovers Records. Mala by byť vraj ešte ostrejšia a „thrashy“.