Cesto-pics.jpg no.2

Z mojej izby sa stáva športové ihrisko…Alebo skôr multifunkčná aréna. Niekedy sa zas cítim ako v zoo. Prechádzam sa po izbe, bez zavedenej trajektórie zmätene prešľapujem z nohy na nohu, a keď sama na seba prehovorím, odpoveďou mi je skrípanie podlahy. Miesta, kde so mnou komunikuje, si pamätám naspamäť. Objavila som zatiaľ dve. Jedno sa nachádza pri knižnom kútiku a provizórnej bytovej záhradke, druhé na mieste pod kobercom. Možno sa tam nachádzajú tajné vrátka na krajšie miesto, králičia nora.

Myšlienkové pochody nezastavíš, môžeš sa s nimi ale zahrať na schovávačku. Jedna z mojich najbližších kamarátok, aj keď na míle ďaleko, mi zveruje svoje obavy z opätovnej sociability. Privyknúť si nie je nakoniec tak ťažké. Nehovorím, že pre všetkých. Viete, problém je v tom, že ak sa povie „spoločenský tvor“, tak ukážem na ňu. Práve tato drobná pridrzla bytôstka, ktorú nájsť potichu je výnimočný stav, a keď sa tak stane, hneď vám dôjde, že planéta sa točí pomalšie alebo sa dokonca zastavila, práve ona je toho stelesnenie. Bála som sa toho, čo cítim, a je trošku úľava, že nevytŕčam zas vo všetkých smeroch. Tlmočím tento chaos ďalej a zisťujem - je nás viac!

Rada by som ale vedela, kto to cele vymyslel. Cesto-pics. Ja? Veď je to pasca! Nemyslím ten samotný názov, ale k-o-n-c-e-p-t. Na stránkach lacných leteniek prebiehajú debaty o tom, ako budú vyzerať ceny. Pôjdu hore? Alebo naopak kvôli strachu ľudí budú ceny nezmyselne nízke už z tých nezmyselne nízkych cien. Nebolo by zlé sa trošku pripraviť na návrat medzi svoj druh a prečo nie práve šokovou terapiou. Vytiahnite lehátka, slamené klobúky a zapnite si smyčku s názvom Šum mora.

Christian Chaize, Olivo Barbieri alebo Joshua J. Nagle. Super trojka sa sústredí na svet morských príšer. Pláže z filmov o stroskotancoch, hidden beaches vlastne nie sú až tak hidden. Veľmi zaujímavé pohľady či už na samotné miesta (ktoré sa menia hodinou, ročným obdobím) alebo na ľudí, ktorí z vtáčej perspektívy vytvárajú farebnú štruktúru, maličké mikro svety alebo útvary v mori. Skupinové tendencie turizmu sú pekný bizár. Áno, pri slove bizár si zas a znova nedovolím nespomenúť Martina Parra.

Zahrať si hru, kde je Waldo? Možno objavíte niečo, čo sám autor schoval. Je potrebné sa zastaviť a preskúmavať. Času je dosť.

Nahliadnuť za oponu cirkusu. Fotografické eseje, ktoré vytvorili Alex Plademunt a Austin Irving, sa dotýkajú odvetvia cestovného ruchu, komerčnej formy cestovania a pohodlnej nepohodlnosti, sonda do sveta turizmu kritickým pohľadom. Austin upozorňuje na napätie, ktoré prevláda medzi prírodnou krásou a renováciou. Výťahy, chodníky, stánky so suvenírmi a iné zásahy, ktoré boli vytvorené, aby sa tieto geologické divy stali ľahko prístupné a aby sa s nimi dalo lepšie obchodovať. Nie je to vandalizmus? Narušiť už tak krehký ekosystém?

A či tá králičia nora doma nie je nakoniec lepšia varianta.
Šumavské safari #Buffalo